Generálny prokurátor Dobroslav Trnka nechce vysvetľovať, prečo sa významné kauzy zastavili. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka odmieta médiám vysvetľovať, prečo prokuratúra vo viacerých významných prípadoch zastavila trestné stíhanie. Jeho tlačové vyhlásenie spravidla obsahuje len stručné vety, že nešlo o trestný čin.
Keď denník SME požiadal Trnku o odpovede na otázky, jeho hovorkyňa Svetlana Husárová si vyžiadala zoznam prípadov, o ktoré má ísť, s tým, že Trnka si ich musí naštudovať a že žiada autorizáciu svojich odpovedí.
Keď Husárová zoznam dostala, oznámila, že generálny prokurátor je zaneprázdnený a dodala: "O všetkých kauzách, na ktoré sa pýtate, sme médiá už náležitým spôsobom a dostatočne informovali."
V piatok mal Trnka krátky brífing. Na otázku denníka SME, či môže dostať uznesenia prokuratúry k prípadom, povedal: "Ak o ne požiadate a nepodliehajú žiadnemu stupňu utajenia, nemám žiadny problém tieto uznesenia vám dať k dispozícii. Môžete si spraviť právne rozbory, ale pochybujem, že sa niektorý denník bude zaoberať jednotlivými kauzami do takej miery, že by tieto rozhodnutia v plnej miere zverejnil."
Keď sa vzápätí denník SME obrátil na Husárovú a prejavil záujem o uznesenia, povedala, že sme Trnku zle pochopili.
Konflikty s Trnkom mal ešte ako minister spravodlivosti podpredseda KDH Daniel Lipšic. Samotné KDH pritom Trnku pri voľbe generálneho prokurátora podporilo. "Boli dvaja kandidáti, doktor Bernát a doktor Trnka, takže výber bol zúžený. Pravda je, že poznajúc jeho kroky, tak by som našim poslancom neodporúčal ho podporiť," hovorí dnes Lipšic.
Problém prokuratúry vidí Lipšic napríklad v tom, že "nemusí svoje rozhodnutia navonok zdôvodňovať ani v kauzách, kde je daný verejný záujem, čiže keď smeruje vážne podozrenie k politikom". Aj preto si myslí, že treba hovoriť o jej systémovej zmene.
Lipšic tvrdí, že v kauze Viliama Soboňu z HZDS, ktorý bol obvinený z podvodu, "generálna prokuratúra neponúkla žiadne argumenty", prečo zastavila stíhanie. Lipšic spis kauzy nevidel.
Trnkova prokuratúra zastavila viac vecí týkajúcich sa HZDS. "Neviem, prečo tam stále tlačíte HZDS. Niektoré kauzy sa zastavujú a niektoré sa aj zastavovať budú, a to z toho titulu, že podľa môjho názoru dospelo obdobie k tomu, že nie novinári a politici budú rozhodovať o právnych kvalifikáciách trestných činov," povedal Trnka.
Lipšic mal vraj uňho vždy otvorené dvere a mohol sa spýtať na akúkoľvek kauzu. "Na tie, na ktoré sa pýtal, som mu bez problémov odpovedal a vyhovel som všetkým jeho otázkam." Povedal, že nechce, aby bola prokuratúra zaťahovaná do volebnej kampane, lebo je apolitická.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť a podpredseda Smeru Róbert Kaliňák povedal, že nemá k práci prokuratúry žiadne výhrady.
Napríklad kauza byty Fondu národného majetku, v ktorej tiež prokuratúra zastavila stíhanie, bola podľa Kaliňáka čisto politická. Na poznámku, že súdy rozhodujú o tom, že úradníci z Mečiarovej vlády musia byty vrátiť, hovorí, že nie každé porušenie zákona je trestný čin. "Tie byty neboli zadarmo. Išlo iba o to, že nemali právo ich predávať."
Ak pritom prokuratúra zastaví trestné stíhanie konkrétneho človeka alebo v danej veci, možno ho obnoviť iba v prípade, že sa objavia nové skutočnosti. (mož, rp)
Prokurátori a sudcovia majú mať rovnaké práva
BRATISLAVA - Prokurátori by mali mať rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia. Ráta s tým jeden z dvoch návrhov, ktorými sa v piatok prezentoval Daniel Lipšic z KDH. Novely zákonov, ktoré upravujú chod prokuratúry, už má pripravené a tento týždeň ich chce predložiť do parlamentu.
"Účelom novely zákona o prokurátoroch je nastaviť rovnaké zodpovednostné kritériá tak u prokurátorov ako u sudcov," povedal donedávna minister spravodlivosti. Zmeniť by chcel spôsob disciplinárneho konania, ktorý bude rovnaký ako u sudcov. Po novom by už aj prokurátori mali povinnosť raz ročne zverejňovať svoje majetkové priznania. Lipšicovou víziou je, aby sa z prokuratúry časom stalo štátne zastupiteľstvo podriadené priamo ministrovi. Takto to funguje v Česku. U nás vraj súčasný stav vychádza ešte zo sovietskeho modelu.
S tým nesúhlasí generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Tvrdí, že prokuratúra u nás spĺňa všetky pravidlá. Jej podriadenie ministrovi by podľa neho ohrozilo demokraciu. Rozdielny názor má aj na spôsob disciplinárneho konania. Trnka si nemyslí, že za súčasnej politickej situácie bude priestor na schvaľovanie týchto zmien. (rp)
Známe kauzy, ktoré prokuratúra zastavila a nevysvetlila
Kauza Soboňa
Trestné stíhanie sa začalo v októbri 2000, Soboňa bol obvinený z podvodu a zneužívania informácií v obchodnom styku o dva mesiace. Po voľbách 2002 sa stal poslancom, prokuratúra preto požiadala o zbavenie imunity. Polícia vyšetrovanie skončila v októbri 2005. 4. januára tento rok Svetlana Husárová oznámila, že prokuratúra stíhanie zastavila. Podľa nej sa nepodarilo dokázať, že skutok spáchal poslanec.
Prokurátor teda 5 rokov so stíhaním súhlasil. Ako dospeli k tomuto záveru, nechce prokuratúra vysvetliť.
Kauza Poór
V januári prokuratúra zastavila trestné stíhanie aj v kauze Nafta Gbely, kde bol obvinený bývalý krajský šéf HZDS Vladimír Poór. Vyšetrovatelia sa prípadom zaoberali od roku 1999, Poóra obvinili, že tuneloval Naftu Gbely prostredníctvom firmy Arad. Škoda bola 300 miliónov korún. Koncom roka 2003 dal šéf trestného oddelenia na Generálnej prokuratúre pokyn podať obžalobu na súd. Súd vrátil prípad vyšetrovateľovi na doplnenie a teraz prokuratúra zmenila rozhodnutie a celú vec zastavila. "Skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci," oznámila Husárová.
Byty FNM
Obchod s bytmi sa začal v marci 1995. Parlament vtedy v rámci rozpočtu FNM schválil šesťdesiatpäť miliónov na nákup služobných bytov pre zamestnancov fondu. Získali ich aj ľudia, ktorí vo fonde nepracovali, napríklad ministri. O rok fond schválil odpredaj bytov ich nájomcom. Štátni činitelia však nemohli nadobúdať majetok fondu inak ako privatizáciou, verejnou dražbou alebo regulárnou súťažou.
Bývalých deviatich členov výkonného výboru FNM polícia obvinila zo sprenevery v marci 2003. Na tlačovej besede o tom vtedy informoval minister vnútra Vladimír Palko. Vo vedení fondu v tom čase boli aj dvaja poslanci HZDS Milan Rehák a Igor Pinkava. Krajská prokuratúra krátko po Palkovej tlačovke požiadala o zbavenie ich imunity, generálny prokurátor im vrátil žiadosť na dopracovanie. Začiatkom januára parlament obidvoch imunity zbavil.
V decembri 2004 prokuratúra prvýkrát naznačila, že chce kauzu zastaviť. "Po preskúmaní spisu dospel dozorový prokurátor k záveru, že nie sú naplnené všetky zákonné znaky," povedala námestníčka krajskej prokuratúry. Kauzu definitívne zastavili vo februári 2005.
FNM sa o 28 bytov súdi na civilných súdoch. Hovorkyňa fondu Tatiana Lesajová povedala, že 11 bytov už majú právoplatne vrátených, o ostatné ešte bojujú. Súdy konštatovali, že byty sa predali nezákonne. V niektorých prípadoch pritom súdy tú istú vec rozhodli inak, zatiaľ však len na prvom stupni. Fond neprehral súd ešte ani o jeden byt.
VÚB
V auguste 2005 prokuratúra zastavila aj kauzu VÚB. O obvinení viacerých ľudí z jej bývalého vedenia opäť informoval Vladimír Palko na tlačovej besede v roku 2003. Podľa polície banku tunelovali "v zlatokopeckom období". Palko sa vtedy dostal do sporu s ministrom financií Ivanom Miklošom, ktorý hovoril, že išlo len o reštrukturalizáciu a nikomu nevznikla škoda. Prokuratúra pritom dlho nemala proti kauze nijaké výhrady, polícia sa bránila, že prokuratúra zastavila vyšetrovanie v časti kauzy až po podaní obžaloby na súd. (mož)
