Môj deňViktor Rájek, brzdár slovenského dvojbobu "Vstával som už o šiestej, ostatne ako každý deň. Aby sme stihli raňajky a nachystať náš bob značky Singer na tréningovú jazdu. Je s tým veľa roboty. Jeho prípravou, opravou či brúsením nožov zabijeme denne sedem hodín. Dá sa povedať, že dráhu tu v Cesana Pariol už poznám. Veď som na nej s Milanom Jagnešákom absolvoval šesť jázd už v decembri a šesť máme za sebou aj teraz. Nie je ľahká, včera sme sa počas tréningu prevrátili, našťastie, nič sa nám nestalo a aj dvojbob je v poriadku. Škoda, že nás v sobotňajšej prvej jazde, ktorá sa pôjde o pol šiestej, vyžrebovali až ako posledných, čiže dvadsiatych deviatych v poradí. Dráha už bude rozbitá, ale s tým nič nenarobíme. Uvidíme, z koľkého miesta nastúpime do druhej o dve hodiny neskôr. Tam sa už pôjde podľa výsledkov z tej prvej.

Snažím sa to brať ako každé iné preteky, ale je mi jasné, že budú moje životné. Veď som na olympiáde ešte neštartoval. Pokúsim sa čo najlepšie reprezentovať Slovensko a urobiť slušný výsledok. Medzi elitu zďaleka nepatríme, o medaily by sa mali pobiť Nemci, Kanaďania, Švajčiari a Američania.

A voľný čas? Ak nejaký je, zbehnem dolu na internet, ale rýchlosť pripojenia nie je príliš dobrá. Navyše, často sa stáva, že musíme čakať, kým sa nejaký počítač uvoľní. Človek sa tam potom dlho neohreje. Potešilo ma, že už máme prvú olympijskú medailu, ale nejaký lokálpatriotizmus u mňa príliš nefunguje. Narodil som sa síce v Žiline ako Rado Židek, ale za Žilinčana sa nepovažujem. Skôr za Bratislavčana, keďže bývam v Limbachu." (rh)