Radoslav Židek sa v cieli teší zo striebra v snoubordkrose spoločne s trénerkou Jankou Šeďovou v náručí. FOTO - TASR
Asi do polnoci s pohárom obľúbeného červeného vína oslavoval vo štvrtok večer v Slovenskom olympijskom dome nečakanú striebornú medailu slovenský snoubordista Radoslav Židek. Potriasť pravicu mu prišli aj slovenskí hokejisti, ktorí zopár hodín po Radových životných jazdách v Bardonecchii zdolali v Turíne Lotyšov 6:3. Na úvod osláv sa rozlievalo šampanské, no Židekovi viac chutí červené. "Aj som si nejaké kúpil na izbu. Majú tu výborné chianti," odporúčal nám prvý slovenský medailista zo zimných hier v ére samostatnosti.
"Pravdu povediac, keby som pred dvoma dňami nelistoval knižku o slovenských olympionikoch, tak mi to ani nedôjde. Voľajako som pozabudol, že tí ostatní Slováci ju získali ešte vo farbách Československa," hovoril Rado a rukou si pohládzal obrovskú striebornú medailu na hrudi. Vo štvrtok večer bola zvečnená nespočetnekrát. Fotiť sa chceli vari všetci v tenisovom klube pri brehu rieky Pád, ktorý dočasne slúži na stretávanie Slovákov. Rado bol od zisku striebra na roztrhanie. "Vodia ma bez prestávky z jedného miesta na druhé. Ešte som sa ani nestihol osprchovať," posťažoval si.
Snoubording zďaleka nie je jeho prvý šport. "Skúšal som džudo, strieľal z luku. Chodil i po súťažiach, ale k ničomu to neviedlo. Potom ma zlákala motorka, jazdil som motokros a enduro, ale stále som bol doráňaný a dolámaný. A hlavne to bolo nesmierne finančne náročné. Nedalo sa to utiahnuť. Tak som sa na to vykašľal a povedal si, že idem snoubordovať," spomínal jeden z troch detí rodiny Židekovcov z Dolného Hričova. Rado má staršiu sestru Petru a mladšieho brata Braňa. Ani jeden však nešportuje. "Len ja som sa utrhol," smial sa.
Prvý raz sa na dosku postavil ako deväťročný. Na svahu vo Vrátnej, ktorý je dodnes jeho domovský. "Môj prvý snoubord bol Súľov a stál tritisícpäťsto korún. Teraz mám šesť na mieru, každý vyjde na sedemsto eur. Prvý víkend na ňom bol katastrofálny. Bol som na kopci sám a vôbec mi to nešlo. Mal som nervy a radšej som šiel potom lyžovať. Na druhý víkend som sa naň postavil znovu a už to išlo lepšie. O trochu. Súťažím až od roku dvetisíc, Svetový pohár jazdím posledné tri sezóny. Snoubordkros som spočiatku vôbec nechcel jazdiť, zdal sa mi nebezpečný. Ale potom ma prehovorili. Nemohol som vedieť, ako krásne to tu v Taliansku vyvrcholí," tvrdil 24-ročný snoubordista ŠKP Štrbské Pleso.
Druhá turínska disciplína - paralelný slalom čaká Žideka v stredu 22. februára. Domov sa teší už teraz. "Najmä na to, že sa konečne poriadne najem. Tatárskeho bifteku, ktorý mám najradšej. " Rodičia, ktorí majú drevársku firmu, mu ho určite pripravia. Rado je profesionál, snoubord ho živí, ale nebyť ich finančnej podpory, nemali by sme žiadneho medailistu. Mesačne od ministerstva vnútra dostáva 10 632 Sk čistého, na sezónu spotrebuje asi 1,5 milióna Sk. "Ostatné si musím zohnať sám," vraví.
Vo štvrtok popoludní bravúrnym výkonom v jednotlivých jazdách priviedol do varu terchovskú krčmu, kde mu najbližší držali palce. "Keď mi volali, ozývali sa ovácie, výkriky. Otec mi musel zavolať dva razy. Zobralo ho to, trochu sa spoločensky unavil, a tak mi večer, keď sa ako-tak prespal, blahoželal ešte raz." Niet sa čo čudovať, väčší dôvod na oslavu slovenský šport dlho nemal. (rh)
Slováci s olympijskými medailami
ZLATO
ONDREJ NEPELA (krasokorčuľovanie): Sapporo 1972
STRIEBRO A DVA BRONZY
VLADIMÍR DZURILLA (hokej): Grenoble 1968 člen 2. mužstva, Innsbruck 1964 a Sapporo 1972 člen 3. čs. mužstva
STRIEBRO A BRONZ
JOZEF GOLONKA (hokej): Grenoble 1968 člen 2. čs. mužstva, Innsbruck 1964 člen 3. čs. mužstva
IGOR LIBA (hokej): Sarajevo 1984 člen 2. čs. mužstva, Albertville 1992 člen 3. čs. mužstva
STRIEBRO
LADISLAV TROJÁK (hokej): St. Moritz 1948 člen 2. čs. mužstva
KAROL DIVÍN (krasokorčuľovanie): Squaw Valley 1960
GABRIELA SVOBODOVÁ-SEKAJOVÁ (beh na lyžiach): Sarajevo 1984 členka 2. čs. štafety 4 x 5 km
VINCENT LUKÁČ (hokej): Sarajevo 1984 člen 2. čs. mužstva
DUŠAN PAŠEK (hokej): Sarajevo 1984 člen 2. čs. mužstva
DÁRIUS RUSNÁK (hokej): Sarajevo 1984 člen 2. čs. mužstva
RADOSLAV ŽIDEK (snoubordkros): Turín 2006
BRONZ
FRANTIŠEK GREGOR (hokej): Innsbruck 1964 člen 3. čs. mužstva
RUDOLF TAJCNÁR (hokej): Sapporo 1972 člen 3. mužstva
JOZEF SABOVČÍK (krasokorčuľovanie): Sarajevo 1984
RÓBERT ŠVEHLA (hokej): Albertville 1992 člen 3. čs. mužstva
PETER VESELOVSKÝ (hokej): Albertville 1992 člen 3. čs. mužstva
JAROMÍR DRAGAN (hokej): Albertville 1992 člen 3. mužstva
(Pozn. Aj hokejového brankára Pavla Svitanu po vypuknutí chrípkovej epidémie v tíme ČSSR dodatočne povolali ako náhradníka na ZOH 1976, ale medailu nedostal.) (sk)
