"Vždy som si uvedomovala, aké mám šťastie, že môžem pracovať ako herečka a byť za to z verejných prostriedkov aj platená. Cítila som, že mám za to voči spoločnosti zodpovednosť," povedala pre SME Mia Grijp v prestávke divadelného workshopu nazvaného Príbeh v komunite, ktorý sa konal minulý týždeň v Bratislave z iniciatívy Divadla z Pasáže a Divadelného ústavu. Bola to jej odpoveď na otázku, prečo sa vzdala vlastnej kariéry herečky v prospech práce, ktorá v Belgicku dostala oficiálny názov "umelecko-sociálna".

Mia Grijp, kedysi úspešná seriálová i muzikálová herečka, je dnes umeleckou šéfkou divadelnej spoločnosti Sering, ktorá pracuje s ľudmi z rôznych komunít. O podobnej myšlienke začala uvažovať už v 80. rokoch, keď na uliciach pribúdalo množstvo bezdomovcov a žobrákov. "Bála som sa s tým začať, lebo v tom čase neboli na podobné projekty pripravené granty. Na začiatku sme mali len budovu, neskôr sme získali ročný grant, dnes patríme pod ministerstvo kultúry a sme financovaní na báze štvorročných rozpočtov podobne ako profesionálne divadlá," vysvetľuje.

Centrá ako Sering sú v Belgicku čoraz početnejšie, má ich pomaly každé mesto. K pôvodným impulzom zo strany umeleckých pracovníkov sa postupne pridal aj sociálny sektor.

Mia Grijp pracuje so skupinou asi 60 nehercov - sú medzi nimi sociálne slabšie deti, invalidi, postihnutí ľudia, penzisti, ľudia s psychickými či finančnými problémami. Publikum Seringu spočiatku tiež tvorili rôzne terapeutické skupiny, ktoré normálne ani nechodia do divadla. Čoraz častejšie však už prichádza aj bežné divadelné publikum. "Na začiatku k nám ľudia chodili ako do zoo," pripúšťa Grijp.

Za najdôležitejšie považuje prijať rozdiely medzi ľuďmi a nechať predpripravené očakávania pred dverami ich divadla.

Na ich súbore jej klientov najviac láka práve tímová práca, pocit, že sú potrební a dôležití. "Mnohé z detí, ktoré pochádzajú z veľmi chudobných rodín, dnes už chodia do divadelných škôl. Bez našej pomoci by sa tak nestalo," hrdí sa Grijp. Záujem o jej ľudí dnes prejavujú aj profesionálne divadlá, ak, napríklad, potrebujú doplniť svoj súbor do hier s väčším obsadením.

Mia Grijp sa necíti nijakým sociálnym pracovníkom, pre ňu je to výsostne profesionálna práca. "Svoje najlepšie predstavenia som urobila s týmito ľudmi, nie s profesionálnymi hercami. S našimi klientmi sme na jednej úrovni,

veľa debatujeme, čítame si noviny, z diskusií a improvizácií následne utvárame predstavenia."

Na začiatku sa, samozrejme, stretla aj s odmietavými či prekvapenými reakciami svojich divadelných kolegov. Pripúšťa aj to, že pracovať v takomto prostredí dlhší čas je samodeštrukčné a že to ovplyvnilo aj jej súkromný život. Táto práca jej však zároveň aj veľa dáva. "Čím viac energie vydávate, tým si väčší priestor vyrábate na príjem tej novej."

Podľa nej si každá generácia musí nájsť svoj spôsob, ako spracovať večné sociálne konflikty, ako brániť bezmocných a ako sa učiť žiť viac v komunite namiesto izolácie a sústredenia sa na úspech.

"Ak nebudeme reagovať na výzvy dneška, situácia s našimi prisťahovalcami či s chudobnými sa stane len horšia. Kultúra nie je luxus pre intelektuálne publikum či vyššie vrstvy. Nemôžeme myslieť iba pragmaticky, že cenné je len to, čo prináša zisk," dodáva spolulektorka na bratislavskom workshope, Nemka Barbara Kastnerová.

Kastnerová pôsobila istý čas aj v Centre Augusta Boala v brazílskom Riu de Janeiro. Svojimi divadelnými aktivitami nechce hovoriť len o problémoch ľudí na okraji spoločnosti, viac o ich schopnostiach a snoch. Obe svoju prácu vnímajú ako politický akt, tvrdia, že ich naučila oveľa viac vnímať celkové spoločenské problémy.

Na workshope, ktorý sa konal v divadle Stoka i v Štúdiu 12 Divadelného ústavu, sa zúčastnila aj Mária Wagnerová, ktorá pracuje s postihnutými deťmi v Dome Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi. "Veľmi veľa sme sa od našich lektoriek naučili. Doteraz sme sa snažili deti v našom ústave naučiť nejakým prvkom. Teraz zisťujem, aké je dôležité dávať im slobodu, ponúkať im určité impulzy a čakať na ich reakciu," hodnotí prínos svojej týždennej práce na workshope.