Kam so starými plastovými nádobami a kvetináčmi, ktoré už splnili svoj účel? V Nemecku tento problém trápi nielen záhradkárov, ale aj ostatných ľudí, ktorým prekážajú smetné koše plné plastových kvetináčov. Vedci preto pracujú na špeciálnych biologicky odbúrateľných modeloch, ktoré sa odhodia do kompostu, kde neskôr slúžia ako potrava pre baktérie, dážďovky a iné živočíchy. O pár týždňov po nich nezostane ani stopy.

"Namiesto nezničiteľnej umelej hmoty používame napríklad prírodný a dobre rozložiteľný zemiakový škrob," hovorí Christopher Straeter, ktorý na projekte pracuje. Kvetináče vyzerajú ako plastové, na dotyk pôsobia ako plastové a majú aj všetky užitočné vlastnosti plastu, nie sú však z umelej, ale bioumelej hmoty. Ide o produkt, ktorý je priateľský k životnému prostrediu. Tvorí ho špeciálna skupina biologicky odbúrateľných látok, to znamená, že suroviny (či už fosílne, alebo obnoviteľné) sa pri výrobe zmodifikovali natoľko, že bioplast sa za určitých podmienok úplne a plnohodnotne rozloží. Malo by sa tak stať v priebehu dvanástich týždňov.

Kvetináč z bioplastu môžu teda záhradkári nechať zarásť v zemi. Potešia sa aj pestovatelia byliniek, lebo práve pri pestovaní kuchynských byliniek majú bioplastové kvetináčiky veľké uplatnenie. Mali by nahradiť kornútky, v ktorých sa kuchynské bylinky v Nemecku doteraz predávali.

Samozrejme, čo je "bio", je drahšie. V porovnaní s bežnými kvetináčmi stoja ekologické nádobky troj- až štvornásobne viac. Vo Veľkej Británii preberajú na svoje plecia pri podobných produktoch časť zvýšených nákladov obchodné reťazce, a tak sa aj tím nemeckých vedcov chystá osloviť na spoluprácu obchodné siete.

Ani na Slovensku nie je sú biologicky odbúrateľné materiály neznáme. Problém je skôr v tom, že výrobky z nich by si kvôli ich cene pravdepodobne nikto nekúpil, takže sa radšej nevyrábajú.

Autor: MARÍNA DÚBRAVSKÁ