Nejeden pestovateľ chce mať rastlinu, ktorá vzbudí obdiv . Pozoruhodný môže byť aj figovník, ktorý upúta nielen exotickým pôvodom, tvarom listov či bielym latexom vytekajúcim z poranených konárov, ale aj bohatou úrodou plodov - fíg. Na počudovanie, nevytvárajú sa z kvetov, ale vyrastajú v pazuchách listov. Pre našich záhradkárov je vhodný aj preto, že v priaznivých podmienkach môže priniesť až dve úrody do roka.

Figovník je dvojdomá rastlina. Na jednom strome či kríku má kvety s tyčinkami (samčie) a na druhom s piestikmi (samičie). Opeľuje ich hmyz, ktorý sa u nás nevyskytuje, preto by figovník záhradkára, ktorý očakáva úrodu, neuspokojil.

Pravlasťou figovníka je pravdepodobne India alebo Malá Ázia, odkiaľ sa rozšíril do európskej stredomorskej oblasti a postupne si našiel cestu aj k nám.

Dobre sa mu darí v južných regiónoch Slovenska, kde sa dá pestovať nielen v kvetináčoch ako okrasná izbová či balkónová rastlina, ale aj vo voľnej pôde ako strom alebo ker. Vyťahuje sa do výšky dvoch i viac metrov a zaberá veľkú plochu, najmä ak je vystavený horúcim lúčom slnka, má dostatok vlahy a od severu ho chráni múr, ktorý navyše teplo akumuluje, a potom v chladnejšom počasí sálavým spôsobom odovzdáva figovníku. Vysadenie sadeníc voľne do záhrady na nechránené stanovište alebo do tieňa neprináša úspech, hoci figovník nemá zvýšené nároky na kvalitu pôdy.

Čerstvé dozreté figy (na konároch sú ovisnuté, hnedasté a mäkké) sú pochúťkou. Okrem prírodného cukru (prevažne glukóza a fruktóza) obsahujú bielkoviny, vlákninu, slizovité látky, pektíny, organické kyseliny (jablčná, citrónová a iné), vitamíny A, B1, B2, B3, B6, a C. Z minerálnych látok sú to zlúčeniny draslíka, horčíka, železa, vápnika, fosforu, zinku, ale aj mnohé ďalšie prvky.

Toto látkové zloženie robí z plodov nielen lahôdku, ale aj liečivý prostriedok. Vitamín A (v 100 gramoch čerstvých fíg až 500 mikrogramov) je nevyhnutný pre rast a vývin tkanív. Chráni pokožku a sliznice. Blahodarne pôsobí na očnú rohovku. Prítomné vitamíny z B-komplexu sú potrebné pre zdravé svaly a nervy, ovplyvňujú premenu potravín v ľudskom tele na energiu i regeneráciu tkanív, zúčastňujú sa na tvorbe proteínov, krvi a na obranných procesoch organizmu pred infekciou.

Draslík, ktorého je v 100 gramoch čerstvých fíg asi 270 mg, sa podieľa na regulácii tekutín v tele, čím pomáha pri úprave zvýšeného krvného tlaku. Horčík má význam pri tvorbe kostí a priaznivo ovplyvňuje vegetatívne nervstvo. Vápnik sa podieľa na pevnosti kostí a zubov a na prenášanie nervových impulzov medzi mozgom a svalmi. Železo sa zasa zúčastňuje na tvorbe hemoglobínu v červených krvinkách a je súčasťou mnohých enzýmov.

FOTO - AUTOR

Autor: PhDr. VLADIMÍR ČERNÁK