Je zaujímavé, že v zložitých podmienkach, v akých sa nachádzali koncom prvej svetovej vojny českí a slovenskí vojaci, z ktorých sa utvárali československé jednotky - légie - vychádzal pre vojakov vreckový "kalendár", v ktorom bolo kalendárium udalostí 1916 -1919. Nachádzame tam napríklad takéto údaje:

2. 1. 1919 - Československé vojsko obsadilo Prešpurk.

16. 2. 1919 - Prešpurk premenovali na Bratislavu a bola vyhlásená za hlavné mesto Slovenska.

26. 3. 1918 - bola v Penze uzatvorená zmluva (už so sovietskou vládou) o prejazde československých vojsk na východ do Vladivostoku, odkiaľ sa mali vrátiť domov.

4. 4. 1918 - zomrel minister vojny generál M. R. Štefánik.

V zápisníku je použité slovo zomrel, nie že sa zabil pri leteckej havárii pri pristávaní vo Vajnoroch pri Bratislave, keď sa vracal z Talianska na Slovensko do novej vlasti. Autori zápisníka azda nechceli, aby sa naši vojaci v Rusku, aj tak demoralizovaní strádaním a dezorganizáciou, o tom dozvedeli.

V Rusku sa, a to za osobnej účasti Štefánika, z českých a slovenských zajatcov, ktorí pôvodne v prvej svetovej vojne bojovali v rakúsko-uhorskej armáde ako spojenci Nemecka proti Rusku, vytvorili československé jednotky. Jedným z jej členov bol aj môj otec. Anabáza týchto jednotiek je známa, ich návrat do vlasti sa stále odďaľoval, čo sprevádzalo veľké utrpenie vojakov.

Horná fotografia zobrazuje legionárov na americkej lodi plávajúcej z Ruska cez Manilu, Singapur, Colombo a Port Said do Terstu. Odtiaľ išli vlakom do Českých Budějovíc, kde ich demobilizovali. V strede fotografie je môj otec, mama a moja sestra, dnes 86-ročná, ktorá žije v Bratislave. Otec sa v Rusku oženil.

Na dolnej fotografii je hrob Milana Rastislava Štefánika na vrchu Bradlo pri Brezovej pod Bradlom s dočasným pomníkom.

Na základe údajov a obrazového materiálu Ing. Miroslava Sedmíka, Ostrava, spracovala Kveta Dašková

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne

máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete, chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať

materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk