1995, 2000, 2001) Schumi už vlastní viacero rekordov F1, a ak by pridal piate prvenstvo, vyrovnal by zápis Fangia, ktorý svetový šampionát vyhral v rokoch 1951, 1954 - 1957.

Do formuly 1 ako 38-ročný

Juan Manuel sa narodil 24. júna 1911 v argentínskom Balcarce ako syn talianskeho emigranta. Keď ukončil vojenčinu, otvoril si vlastnú garáž a začal jazdiť v lokálnych pretekoch. Nešlo o klasické víkendové súťaže, ale skôr o vytrvalostné preteky po Južnej Amerike. Ako prvé súťažné auto mal Ford taxi. V roku 1940 vyhral Gran Premio del Norte, dlhú takmer 10-tisíc kilometrov. Trať viedla z Buenos Aires hore do peruánskej Limy a späť, preteky trvali dva týždne a každý deň sa išli etapy. Jazdci nesmeli mať žiadnych mechanikov, opravy si mohli urobiť len sami alebo za pomoci spolujazdcov na konci každej etapy.

Fangio si víťazstvami vyslúžil pozornosť argentínskej vlády, ktorá ho finančne podporovala a po skončení druhej svetovej vojny vyslala na preteky do Európy. Mal už 38 rokov, keď sa v premiérovom ročníku formuly 1 (1950) stal na vozidle Alfa Romeo vicemajstrom sveta za svojím tímovým kolegom Giuseppem „Ninom“ Farinom z Talianska. V záverečnej siedmej Veľkej cene Talianska v Monze na 80 kôl (504 km) Fangio vyhral a v najrýchlejšom kole mu namerali aj na tie časy vysokú priemernú rýchlosť 189 km/h.

V Monze sa takmer zabil

V ďalšom roku si vybojoval Argentínčan na Alfe Romeo prvý z piatich titulov, no v sezóne ‘52 v šampionáte pre zranenie neštartoval. V Monze si pri ťažkej havárii v pretekoch mimo programu F1 zlomil krčné stavce, niekoľko hodín bojoval o život. Nechal sa vtedy prehovoriť, aby po pretekoch v Belfaste štartoval aj na okruhu pri Miláne. Zmeškal však letecký spoj a sám celú noc šoféroval z Paríža do Monzy, prišiel tam pol hodiny pred štartom a na preteky nastúpil celkom vyčerpaný.

Jednako sa v nasledujúcom roku znova vrátil do formuly 1, zmluvu podpísal s tímom Maserati, ale jeho vozidlo nestačilo na Ascariho rýchle Ferrari. Fangio obsadil konečné 2. miesto. V ďalšom ročníku preto vybavil svoje auto motorom Mercedes a vydal sa na víťaznú sériu štyroch prvenstiev. Mercedes potom postavil svoje vlastné pretekárske auto, za volantom „strieborného šípu“ pridal Fangio v päťdesiatom piatom suverénne tretí titul. Na Veľkej cene V. Británie v Aintree Argentínčan veľkoryso nechal vyhrať svojho domáceho tímového kolegu Stirlinga Mossa s náskokom 0,2 sekundy, no potom prišla tragická dvadsaťštyrihodinovka v Le Mans. Fangio bol iba nepriamo vtiahnutý do havárie, pri ktorej zahynulo 81 divákov. Pre Mercedes to bol dôvod, aby sa stiahol z automobilových pretekov.

Štvrtý titul mu daroval Collins

Juan Manuel si našiel miesto vo Ferrari, Stirling Moss v Maserati. Stali sa z nich veľkí rivali, pridal sa aj druhý jazdec z Maranella Brit Peter Collins. Pred poslednou veľkou cenou osemdielneho seriálu MS v Monze 2. septembra 1956 stačilo Fangiovi na konečné prvenstvo druhé miesto, kým Collins musel vyhrať. V polovici pretekov najväčšiemu favoritovi zlyhalo auto. Z boxu potom bezmocne sledoval, ako 25-ročný Collins na vedúcej pozícii krúži po trati. Vtom sa stalo čosi nečakané: Collins zašiel do depa a prenechal svoje Ferrari tímovému kolegovi Fangiovi. Džentlmenské gesto vysvetlil slovami: „Pre mňa je to skoro, aby som sa stal majstrom sveta. Chcel by som ešte odjazdiť veľa pretekov a azda sa mi to podarí.“ Tak sa stal Juan Manuel štvrtý raz svetovým šampiónom. Collins jazdil v efjednotke ešte dva roky, ale k titulu sa už nepriblížil.

V Reimse zahlásil: „Je koniec!“

V päťdesiatom siedmom sa Fangio z Ferrari vrátil do Maserati, duel s Mossom zavŕšil ako 46-ročný piatym titulom.

V nasledujúcej sezóne išiel argentínsky jazdec na Maserati už len dve veľké ceny. Doma v Argentíne bol štvrtý, potom v štyroch pretekoch vyšiel naprázdno, a keď ho vo francúzskom Reimse 6. júla 1958 víťaz Mike Hawthorn z V. Británie predstihol o celé kolo, v depe pri vystupovaní z vozidla mechanikom sucho zahlásil: „Je koniec!“ Cítil, že jeho auto nestačí na konkurenciu.

Jazdec s prezývkou Maestro sa vrátil do svojej garáže, zomrel v Buenos Aires 17. júla 1995. Zo svojich nasledovníkov najviac vyzdvihoval Brita Jima Clarka a Brazílčana Ayrtona Sennu, paradoxne, obaja zahynuli v pretekárskych vozidlách na vrchole slávy. M. Schumacher v tom čase len rozbiehal kariéru.

Vyhral takmer každé druhé preteky

Juan Manuel Fangio štartoval v 51 veľkých cenách, nazbieral 24 víťazstiev - vyhral takmer každé druhé preteky. Tento pomer už ťažko niekto zlepší. Schumi má po štyroch tituloch a po VC Austrálie na konte 163 pretekov a 54 víťazstiev.

„Ťažko sa porovnávať s Fangiom. Jazdil v inej dobe, keď mal šampionát inú formu, aj pretekárske autá vyzerali inak. Výsledky však prezrádzajú, že Juan Manuel bol výnimočným jazdcom,“ vraví 33-ročný M. Schumacher, ktorý vyhlasuje, že vo formule 1 nepreteká kvôli rekordom, ale kvôli víťazstvám. Platí však, že s každým víťazstvom sa približuje k Fangiovmu zápisu a už v tejto sezóne sa mu môže vyrovnať.

Potom by nemeckému pilotovi zostal už len posledný rekord vo formule 1 - Sennových 65 pole position (víťazstvá v kvalifikácii). M. Schumacher ich doteraz nazbieral 43, no zmluvu s Ferrari má až do konca roku 2004.