Podľa výsledkov prieskumu by zvíťazil Smer s 33,5 percenta. Ako druhé skončilo HZDS s 11,5 percenta. Tretie KDH získalo 11,4 percenta a SDKÚ mala o tri desatiny percenta menej ako KDH.
Jozef Švec z Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) hovorí, že väčšina dotazníkov pochádza ešte z obdobia pred vypuknutím krízy, preto by bolo vhodné počkať na nový prieskum. Aj sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK povedal, že sa stále zverejňujú prieskumy, ktoré nezachytili podstatu krízy.
ÚVVM zbieral údaje do prieskumu od 1. do 10. februára. KDH v sobotu 4. februára verejne vyzvalo premiéra Mikuláša Dzurindu, aby do vlády predložil a tá na najbližšom rokovaní aj zmluvu o výhrade vo svedomí, lebo inak z vládnej koalície odídu.
Sled udalostí potom nabral rýchly spád. Premiér v pondelok 6. februára odmietol požiadavku KDH, ktoré vzápätí oznámilo odchod z koalície. Na druhý deň už bolo známe, že voľby sa uskutočnia v júni a vo štvrtok 9. februára parlament schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Až prieskumy v marci by mali preto ukázať, aký vplyv mala kríza na postoje prívržencov jednotlivých strán.
Sociológovia po rozpade koalície hovorili, že za sporom o vatikánsku zmluvu je aj úsilie o liberálne zmýšľajúcich voličov. Na kríze mala podľa nich získať Dzurindova SDKÚ tým, že by k sebe pritiahla liberálne orientovaných prívržencov Slobodného fóra.
Predseda KDH Pavol Hrušovský viackrát na to nepriamo narážal, keď hovoril, aby sa strany neriadili pri svojich rozhodnutiach prieskumami verejnej mienky. Podpredseda SDKÚ Milan Hort v Slovenskom rozhlase minulý víkend názory sociológov odmietol. Podľa neho na to treba bujnú fantáziu. (sp)
