Akoby už neboli potrební. Aj Alexander Solženicyn, nositeľ Nobelovej ceny, živá legenda literatúry sovietskeho disentu a ako Rusi radi hovoria, "svedomie národa", pomaly upadá do zabudnutia. V poslednom čase sa mu totiž nepovie inak ako "nespokojný starec".

Keď sa na plagátoch po celej Moskve objavil starý muž so skromným úsmevom a bradou, mladšia generácia ho vôbec nespoznala. Plagát informoval, že prvýkrát v histórii sa literárne dielo Solženicyna dočkalo filmovej podoby. Kedysi si sám asi nedokázal predstaviť, že by jeden z jeho "najštvavejších" protisovietskych románov V prvom kruhu sfilmovala ruská štátna televízia. A stalo sa.

Pamätám si, keď sa v roku 1994 Solženicyn po páde železnej opony s veľkou pompou vracal do Ruska. Zo svojho "comebacku" chcel urobiť celonárodnú udalosť, nasadol na východe krajiny do vlaku a prešiel celú Sibír ako posol slobody. Davy však smerom k Moskve redli, a keď už dorazil do metropoly, zhluk občanov na stanici bol žalostný. Bol to najsmutnejší návrat velikána, aký si len bolo možné predstaviť. Zatrpkol. Sfilmovanie jeho románu z neho opäť na chvíľu urobilo osobu verejne známu.

Desaťdielny seriál, ktorý začal kanál Rossija vysielať 29. januára 2006, bol spočiatku úspešnejší ako Terminátor 3. S ďalšími dielmi však záujem divákov klesal. I tak ho však v poslednej fáze sledovalo 15 miliónov ľudí. Je to rozhodne lepší výsledok, než spisovateľ dosiahol v prípade svojich posledných literárnych diel Dvesto rokov spolu či Zrútenie Ruska. I jeho talkšou musela byť predčasne zrušená pre nezáujem obecenstva.

Jeho návrat na televíznu obrazovku je preto akousi osobnou satisfakciou. Možno preto odmietol honorár vo výške 30-tisíc dolárov. Tešiť ho môže i hysterická kritika komunistov. Seriál však nie je iba dielom "na motívy", spisovateľ sa na jeho realizácii i aktívne podieľal a pri jeho nervóznej a výbušnej povahe to muselo byť pre režiséra peklo. Solženicyn sám napísal scenár, číta komentár k filmu tvorený úryvkami z knihy, vyberal hercov, bol konzultantom pri nakrúcaní a oficiálne jeho úloha spočívala vo vytvorení atmosféry táborov gulag, v ktorých strávil sedem rokov.

Román V prvom kruhu bol prvýkrát vydaný na Západe v roku 1968 a ide vlastne o opis troch dní väzňov špeciálneho väzenia Mavrino neďaleko Moskvy. V skutočnosti ide o tábor Marfino, v ktorom bol i sám spisovateľ. Všetci hlavní hrdinovia majú svoje reálne predlohy. V románovej verzii i v skutočnosti sem boli posielaní politickí väzni, vedci, odborníci a učenci. Mali za úlohu vymyslieť bezpečné telefónne spojenie priamo pre Stalina a metódu rozpoznávania osôb podľa hlasu.

Uzavretý starý muž, ktorý už skoro desať rokov prakticky neopúšťa svoj dom v Trojici-Lykovo, neplytvá emóciami a na verejnosti sa zatiaľ o kvalitách televízneho spracovania nevyjadril. Sám režisér Gleb Panfilov však tvrdí, že keď Solženicyn uvidel sedemapolhodinovú poslednú verziu, mal v očiach slzy. Ťažko povedať, či to boli slzy nadšenia, dojatia, či horkosti.

Autor: agentúra Epicentrum