BRATISLAVA - Chudoba sa neposudzuje len podľa spotreby a peňazí, ale aj podľa iných hľadísk: psychická záťaž, pocit zraniteľnosti vonkajšími udalosťami, úlohu hrá aj pocit bezmocnosti vo vzťahu k štátnym a spoločenským inštitúciám.
Dolár na deň
Potrebné informácie sú však prakticky nedostupné a tieto faktory sa dajú zmerať len ťažko. Vo väčšine štátov sa preto na chudobu pozerajú len z finančného hľadiska. Rada Európy v polovici 90. rokov zadefinovala chudobu ako postihnutie tých osôb, rodín alebo skupín osôb, ktorých "zdroje sú obmedzené až do tej miery, že ich vylučujú z minimálne akceptovateľného životného štýlu krajiny, v ktorej žijú". Pre OSN je v rozvojových krajinách chudobný človek s príjmom menej ako dolár na deň, v rozvinutých krajinách sú to štyri doláre.
Štáty chudobu najčastejšie merajú pomocou mediánového príjmu, ktorý delí príjmy domácnosti v ekonomike na dve rovnako veľké skupiny ľudí. Nie je teda priemerným príjmom. V Európskej únii je človek chudobný, alebo mu hrozí riziko, že ním bude, ak žije v domácnosti s menej ako 60 percentami mediánu. V USA je to 50 percent.
Odborníci, ktorí sledujú chudobu, tvrdia, že je relatívnym pojmom. V chápaní balíka peňazí, ktorý je v tej-ktorej krajiny potrebný na prežitie sa totiž prejavujú subjektívne otázky vkusu a spoločenskej konvencie. "Bývanie, ktoré sa dnes považuje za nevyhovujúce, často zahŕňa vybavenie bytu spotrebičmi a inštalovanými zariadeniami, ktoré neboli dostupné milionárom a kapitalistom z minulého storočia," píše v jednom zo svojich diel nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Samuelson.
Čo posúva ľudí do chudoby? "V prvom rade je to nezamestnanosť," hovorí Jana Tomatová z ministerstva práce. "Riziku chudoby sú viac vystavené neúplné a mnohopočetné rodiny." Chudoba súvisí aj s lokalitou. Väčší počet chudobných je na východe Slovenska.
Optimizmus, ale skôr dlhodobý
Dominantným faktorom, ktorý delí ľudí na chudobných abohatých, sa stáva v posledných desaťročiach vzdelanie. Hovoria to aj skúsenosti z USA po roku 1970. "Najdôležitejšou príčinou zväčšovania nerovnosti je, že pracovníkom s dobrým vzdelaním sa darilo podstatne lepšie, ako ich menej vzdelaným kolegom," píše Samuelson. Chudobu v USA prehĺbili aj prisťahovalci, ktorí vytlačili nízko vzdelaných zamestnancov z práce, lebo boli ochotní pracovať za oveľa nižší plat.
Štát by na chudobných nemal zabúdať. "Hlavnou funkciou moderného štátu je poskytnúť záchrannú sieť tým, čo sú dočasne alebo trvale neschopní sami si zabezpečiť primerané dôchodky," pripomína Samuelson. Medzi takých patria najmä zdravotne postihnutí. Viacerí ekonómovia však varujú pred priveľmi štedrými sociálnymi dávkami. "Ľudia by mali dostávať zo sociálneho systému takú dávku, ktorá by ich dostatočne motivovala, aby si hľadali prácu alebo sa presťahovali do regiónu, kde je viac pracovných príležitostí," povedal ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Vysoký ekonomický rast, reformy, prílev zahraničných investorov a ďalšie opatrenia dávajú podľa neho dobré vyhliadky, aby chudoba na Slovensku v budúcnosti klesala. (ľja)
