Prichádza unavený preplneným nočným vlakom. Zvyšky vône domova sa miešajú s cudzím pachom veľkého mesta, ktorému nerozumie. Na ulici ani jeden známy, ani jeden priateľský pozdrav, ani jedna obľúbená krčma. Do nemilosti sa dostáva hneď, len čo umiestni prízvuk na nesprávnu slabiku.

Cíti sa neisto, keď vo svojom najlepšom obleku na konkurze presviedča šéfa, že je dobrý, že je potrebný pre bezchybnú činnosť ich veľkej firmy. Že sa presne hodí do kancelárie na siedmom poschodí s výhľadom na rušnú križovatku. Vysvetlí to tak presvedčivo, až sám začne veriť tomu, že sa narodil a študoval pre jednu malú miestnosť, kde mu za počítačom bude ubiehať život. A bude ho vidno aj z vonku. To rozsvietené tretie okno sprava o siedmej večer, keď v strese dokončuje prácu alebo udržiava virtuálny internetový vzťah. Nechá sa vykastrovať výškou platu a možnosťami osobného rastu. Poslušne strká magnetickú kartu do systému, ktorý vie o ňom všetko, držte ho ako reťaz psa pri búde.

Každý mesiac strčí do rúk podnikavej dôchodkyne podstatnú časť svojej výplaty, aby mohol prežiť ďalší mesiac v cudzom byte na veľkom sídlisku. Na stenách mu chýba fotka z minulého leta, zarámovaná častuška a ani pach nábytku mu vôbec nepripomína domov a izbu, v ktorej čítal knihy Karla Maya. Prespáva, aby ráno mohol ísť do práce a s nakúpenými potravinami sa sem večer vrátil. Ak bude mať šťastie, možno sa stretne a pokecá so spolubývajúcimi.

Raz za mesiac pivo s kamarátmi. Všetci prídu v oblekoch a kravatách rovno z práce. S aktovkami. Po štvrtom pive je všetko jasné a riešiteľné. Spolu s kravatovým uzlom sa uvoľňuje aj reč a spoločne sa nadáva na tento systém, na toto mesto, na jeho obyvateľov. Na záver fáza spomienok na strednú školu, zratúvanie vydatých spolužiačok. Naplánujú sa ďalšie akcie a s alkoholom v krvi nikto nevidí dôvod prečo by sa nemali uskutočniť. Ešte sa odprevadia na zastávku, aby sa potom strašne dlho nevideli a aby z nich už zajtra vyprchala chuť meniť svoj život.

Podnikavá dôchodkyňa mu čoraz viac lezie na nervy a tak sa podrobí ešte jednej kastrácii a za dvadsať rokov upísaného života si kúpi byt. Raz si do neho privedie ženu, vychová v ňom pár detí, zbaví sa nesprávneho prízvuku a stane sa presne takým, akých zo začiatku neznášal.

Sedí v preplnenom vlaku, teší sa na domov. Porozpráva, ako sa mu darí, čo nového zažil a pri nedeľ-nom obede prifarbí do ružova svoje perspektívy. Večer, pri pohľade na nový dievčenský dorast vyrážajúci do ulíc rodnej obce, nachvíľu zapochybuje o svojich rozhodnutiach, ale nemá čas dôjsť k záveru. Nestihol by vlak. Z východu na západ.