ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME |
BRATISLAVA - Elektromontéra pri obci Močiar usmrtil betónový stĺp, smrteľný úraz mali aj vo valcovni U.S. Steel, maďarský montážnik zomrel, keď sa vyvrátila pracovná plošina v Kechneci. Len za prvé týždne tohto roka médiá oznamovali niekoľko smrteľných úrazov pri práci.
Nejeden menej vážny pracovný úraz však ostane nepovšimnutý, hoci ho zamestnávateľ musí priznať. Napríklad, ak si úraz vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú práceneschopnosť, zamestnávateľ ho musí včas oznámiť Sociálnej poisťovni a v určitých prípadoch predložiť o ňom záznam.
Iveta Kucová z Odborového zväzu Stavba, ktorá bezpečnosť práce sleduje, tvrdí, že takmer tretinu závažných udalostí za kalendárny rok zamestnávatelia nenahlásia včas alebo vôbec. Vedome podľa nej zatajujú pracovné úrazy alebo choroby z povolania súkromné firmy, ktoré "nerešpektujú nahlasovaciu povinnosť príslušnému odborovému zväzu".
Často sa podľa nej stáva, že zodpovednosti za škodu sa zamestnávateľ snaží zbaviť, keď nie celkom, tak čiastočne. "Samozrejme, ak sa zistí, že príčinou alebo jednou z príčin úrazu bolo požitie alkoholických nápojov, tak nie je ani z našej strany snahou zastávať sa takéhoto zamestnanca," tvrdí. V posledných rokoch sa však vraj s takými prípadmi nestretla.
Ak vyjde najavo, že zamestnávateľ za škodu zodpovedá, poškodený alebo pozostalý má nárok na nejakú úrazovú dávku. Zamestnávatelia sa preto zbierajú na úrazové poistenie, čo organizuje Sociálna poisťovňa.
Z vlaňajšej štatistiky poisťovne podľa jej hovorkyne Vladimíry Pôbišovej vyplýva, že najčastejšie vyplatila "úrazovú rentu" - priemerne 4475 výplat mesačne. Je to však aj pre "dlhodobé pravidelné mesačné vyplácanie" dávky.
Priemerná výška renty je 5691,5 koruny. Pôbišová pripomína, že úrazová renta "nie je zo zákona obmedzená limitom", jej výška závisí od rôznych okolností - aj od výšky zárobku poškodeného zamestnanca. Takže to môže byť aj oveľa viac alebo oveľa menej.
Najštedrejšími úrazovými dávkami sú však náhrady za bolesť a najmä za sťaženie spoločenského uplatnenia, "obvykle priznané súdom v prípadoch hodných osobitného zreteľa", tvrdí Pôbišová. Vlani v jednom prípade náhrada za sťaženie uplatnenia dosiahla vyše 6,6 milióna korún.
Ak zamestnávateľ za škodu vôbec nezodpovedá, úrazová dávka poškodenému alebo pozostalým nepatrí. Kucová hovorí, že ani zamestnanci si niekedy nepočínajú v súlade s bezpečnými pracovnými postupmi. Oproti živnostníkom je však podľa nej ich bezpečnosť pri práci stále na vyššej úrovni.
Pracovná neschopnosť pre chorobu a úraz
rok | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 |
pracovné úrazy | 22 116 | 20 889 | 19 439 | 17 349 | 13 317 |
smrteľné pracovné úrazy | 88 | 100 | 87 | 94 | 79 |
Zdroj: SlovStat online. Štatistický úrad.
Zodpovednosť za škoduAj vtedy, ak na pracovný úraz zamestnanec zomrel, za vzniknutú škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ.
Ak sa však ukáže, že škoda zamestnancovi vznikla:
Á aj preto, že porušil nejaké predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, hoci s nimi bol oboznámený, alebo bol pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok,
Á iba preto, že konal ľahkomyseľne, pričom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel vedieť, že si môže privodiť ujmu na zdraví, zamestnávateľ sa sčasti zodpovednosti zbaví. Poškodený má
potom nárok na úrazovú dávku, okrem pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie, v rozsahu zodpovedajúcom zodpovednosti zamestnávateľa zníženom o mieru svojho zavinenia.
Ak sa ukáže, že celú škodu zamestnanec spôsobil:
Á tak, že porušil predpisy alebo pokyny, hoci s nimi bol oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,
Á pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť, zamestnávateľ za ňu vôbec nezodpovedá. Vtedy nárok na žiadnu úrazovú dávku nevzniká. (joč)
Pracovný úrazČo je pracovný úraz
podľa Zákonníka práce?
Poškodenie zdravia zamestnanca, ku ktorému došlo:
Á pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tým,
Á nezávisle od jeho vôle,
Á krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Úraz, ktorý niekto utrpel na ceste do zamestnania alebo späť, sa za pracovný nepovažuje.
Úrazové dávky
Pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu sa platí úrazové poistenie. Platí ho zamestnávateľ, nárok na dávky, ktoré z poistenia vyplývajú, má zamestnanec alebo pozostalí.
Ako zamestnanec je úrazovo poistený aj ten, kto pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov.
Z úrazového poistenia sa poskytujú:
Úrazový príplatok
Nárok naň má ten, kto sa pre pracovný úraz stal dočasne práceneschopným. Za každý z prvých troch dní práceneschopnosti mu patrí 55 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa 25 percent.
Úrazová renta
Nárok má na ňu ten, kto má po pracovnom úraze viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Suma sa v zásade určí ako 30,4167-násobok sumy zodpovedajúcej 80 percentám denného vymeriavacieho základu poškodeného, krát číslo zodpovedajúce percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti/100.
Jednorazové vyrovnanie
Nárok naň má poškodený s poklesom pracovnej schopnosti od 10 do 40 percent. Suma sa určí ako 365-násobok denného vymeriavacieho základu, krát číslo zodpovedajúce percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti/100.
Pozostalostná úrazová renta
Nárok na ňu má ten, voči komu zosnulý v dôsledku pracovného úrazu mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť, a to počas jej trvania. Renta je v zásade vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré ten, komu sa úraz stal, musel platiť ku dňu svojej smrti.
Jednorazové odškodnenie
Nárok naň majú manžel (-ka) a nezaopatrené dieťa toho, kto zomrel v dôsledku pracovného úrazu. Manželovi (-ke) patrí 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac milión korún, každému nezaopatrenému dieťaťu polovica toho, ale všetkým deťom dovedna najviac milión korún.
Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné
Rehabilitáciu štát môže poskytovať poškodenému s poklesom pracovnej schopnosti, ak možno predpokladať, že sa opäť zaradí do pracovného procesu; rehabilitačné je dávka, ktorá sa za dni rehabilitácie poskytuje - 80 percent denného vymeriavacieho základu poškodeného.
Rekvalifikácia a rekvalifikačné
Aj rekvalifikáciu štát môže poskytovať poškodenému s poklesom pracovnej schopnosti, ak možno predpokladať, že sa opäť zaradí do pracovného procesu; rekvalifikačné je dávka, ktorá sa za dni rekvalifikácie poskytuje - 80 percent denného vymeriavacieho základu poškodeného.
Náhrada za bolesť a náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia
Poškodený má na ne nárok na základe bodového hodnotenia posudzujúcim lekárom. Za jeden bod ako náhrada patria 2 percentá priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predošlý kalendárny rok.
Náhrada nákladov na liečenie
Nárok na ňu má poškodený, najviac to môže byť 500-tisíc korún.
Náhrada nákladov na pohreb
Nárok na ňu má ten, kto uhradil náklady na pohreb poškodeného, najviac to môže byť 50-tisíc korún; ten, kto s poškodeným býval, a nezaopatrené dieťa majú nárok aj na náhradu výdavkov na smútočné ošatenie a na cestu na miesto pohrebu.