BRATISLAVA - Do piatich rokov môže na Slovensku pribudnúť až 8198 nových právnikov. Vyplýva to z údajov Ústavu informácií a prognóz školstva. Je to viac, ako je teraz dohromady sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov a exekútorov. Toľko ľudí ku koncu októbra 2005 navštevovalo päť právnických vysokých škôl, ktoré u nás pôsobia. Jedna z nich je súkromná.

Z tohto počtu 3615 ľudí dostane titul magister, ktorý je nevyhnutnou podmienkou, aby sa z vyštudovaného právnika stal advokát či sudca, zvyšok navštevuje kratšie bakalárske štúdium, ktoré až takú váhu nemá.

Dekan trnavskej Právnickej fakulty Jozef Prusák odhaduje, že minimálne tisíc ďalších adeptov sa vzdeláva v zahraničí a mnohí z nich sa na Slovensko vrátia. Prirodzene nie všetci štúdium dokončia a celkové číslo tak bude o čosi nižšie.

Dekan bratislavskej fakulty Marián Vrabko tvrdí, že "nedokončia stovky, tisícky zostávajú".

Školy tak chrlia každý rok stovky nových právnikov. Schopnosť spoločnosti absorbovať nových sa bude postupne znižovať.

Štatistika ústredia práce z konca septembra ukazuje, že v tom čase si prácu nenašlo 202 absolventov právnických fakúlt. Väčšina z nich ju však nehľadala ani tri mesiace. Dlhodobo, teda viac ako 12 mesiacov, bolo nezamestnaných iba 22 právnikov.

Aj preto je záujem o štúdium na právnických fakultách stabilne vysoký. Podľa Prusáka sa len do Trnavy na minuloročné prijímacie skúšky hlásilo bezmála dvetisíc uchádzačov. Škola z nich mohla prijať len 250. Podobná je situácia aj inde.

Ústavný právnik a bývalý vysokoškolský učiteľ Peter Kresák sa tohto trendu neobáva. Pokiaľ je o školy záujem a fungujú, "je to absolútne v poriadku". Iná otázka je kvalita štúdia. Na Slovensku je problém s dostatkom kvalifikovaných učiteľov a školy si ich navzájom vábia. Podľa Kresáka nie je v právnickej obci obava, že masa nových právnikov nebude dostatočne kvalitná. Ak sa takí nájdu, vyrieši to konkurencia.

Prusák tvrdí, že absolventi z Trnavy nemajú problém s uplatnením. "Ešte je priestor v štátnej správe, samospráve, tiež v oblasti súdnej moci," hovorí a dodáva, že to platí aj v advokácii a všade, kde "platí princíp konkurencie".

Ak uchádzač chce zistiť, ktorá zo škôl je najlepšia, musí mu stačiť rebríček Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Jeho zverejnenie minulý rok vyvolalo na školách búrku nevôle, ale iný zatiaľ nie je. V tomto sa najvyššie umiestnila bratislavská fakulta, najnižšie banskobystrická. Oficiálny rebríček bude k dispozícii v roku 2008.

O externistoch sa tvrdí, že sú slabší

BRATISLAVA - Približne tretina spomedzi všetkých študentov práva nenavštevuje dennú, ale externú formu štúdia. "Sú názory, že je nižšia úroveň v externom štúdiu, ale nedá sa to povedať vo všeobecnosti," povedal dekan Právnickej fakulty v Bratislave Marián Vrabko.

Tvrdí, že aj v prípade externých študentov ide zväčša o ľudí, ktorí majú záujem chodiť do školy a vzdelávať sa. Prinútia ich k tomu okolnosti a potreba dovzdelať sa, aby si udržali svoje pracovné miesto. Fakulta si dala spraviť vlastný prieskum, ako sa uplatnili jej absolventi. Vrabko hovorí, že medzi dennými a externými študentmi nebol v tomto ukazovateli zistený žiadny rozdiel.

Známy právnik a bývalý vysokoškolský učiteľ s 20-ročnou praxou Peter Kresák priznáva, že v čase učiteľskej praxe mal s externistami "dosť zlé skúsenosti".

"Možno preto som nebol populárny, lebo takmer 80 percent ich u mňa nebolo úspešných," vraví.

Autor: rp