Zabezpečenie minimálneho príjmu dôchodcu
Návrh novely zákona o sociálnom poistení priznáva dôchodcom aj nárok na akýsi "minimálny dôchodok" alebo presnejšie "minimálny príjem". V súčasnosti mohol dôchodca získať dávky v hmotnej núdzi.
Penzisti s veľmi nízkym dôchodkom môžu dnes automaticky získať tieto časti dávky v hmotnej núdzi: základnú dávku, príspevok na zdravotnú starostlivosť a ochranný príspevok. Naopak, pri príspevku na bývanie sa skúma vlastníctvo bytu, či platenie nájmu. Ak novelu schváli parlament, splnenie podmienok na príspevok na bývanie nebudú skúmať.
Sociálna poisťovňa bude musieť dôchodcu upozorniť na možnosť žiadať o dávku v hmotnej núdzi na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Výška životného minima pre jednu dospelú osobu - 4730 Sk
- Výška životného minima pre 2 dospelé osoby - 8030 Sk
Príklad výpočtu
Dôchodca dostáva dôchodok 0 Sk
Má nárok na všetky časti dávky v hmotnej núdzi v maximálnej výške:
- Základná dávka pre jednotlivca 1560 Sk
- Príspevok na zdravot. starostlivosť 50 Sk
- Ochranný príspevok 1700 Sk
- Príspevok na bývanie 1360 Sk
- Spolu 4670 Sk
Keďže nemá nárok na nijaký dôchodok, dostane plnú sumu dávky. Jeho príjem bude oproti životnému minimu nižší o 60 Sk
Dôchodca dostáva dôchodok 1000 Sk
- Maximálna výška dávky je 4670, no pri jej posudzovaní sa berie do úvahy aj dôchodok, ale len 75 percent z neho:
- 75 percent z 1000 je 750 Sk, teda 4670 Sk - 750 = 3920 Sk, takúto dávku dôchodca dostane, a bude o 190 korún vyššia ako životné minimum.
- Suma 75 percent dôchodku sa berie do úvahy pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi vtedy, ak dôchodca odpracoval aspoň 25 rokov. Za každý ďalší odpracovaný rok je percento nižšie. Štát tak dopláca dôchodcovi vyššiu dávku.
Dôchodky časti starodôchodcov sa zvýšia
Zásadnou zmenou, ktorú prináša návrh novely zákona o sociálnom poistení, je nové prepočítanie starobných dôchodkov, ktoré boli ľuďom priznané podľa starého zákona platného do konca roku 2003. Ten bol založený na rovnostárskom princípe a poškodzoval penzistov s vyššími zárobkami. Zákonom bol stanovený maximálny dôchodok aj maximálny príjem, ktorý sa používal pri výpočte dôchodku. Na zárobok vyšší ako 10-tisíc korún sa neprihliadalo vôbec.
Ministerstvo navrhuje zrušiť dôchodkový strop a pri prepočítaní penzií takzvaných starodôchodcov zobrať do úvahy ich celý príjem. Ministerstvo tvrdí, že Sociálna poisťovňa bude dôchodky prepočítavať automaticky. V zákone to však také jednoznačné nie je a poslanci budú musieť túto otázku doriešiť.
Poisťovňa musí dôchodky prepočítať a rozhodnúť o ich prípadnom zvýšení do konca roka 2007. Starodôchodcom sa zvýšenie penzie premietne spätne od účinnosti zákona, pravdepodobne od 1. augusta t. r.
Novelou sa majú zrovnoprávniť aj pracujúci dôchodcovia, ktorým boli dôchodky vymerané pred reformou a po nej. V súčasnom prvom dôchodkovom pilieri sú pracujúci penzisti výrazne odmeňovaní - za každých 30 odpracovaných dní sa im dôchodok zvyšuje o 0,5 %. Rovnaký bonus majú teraz získať starodôchodcovia. Podmienkou v oboch prípadoch je, aby popri práci penzie nepoberali.
Na druhej strane sa aj pri výpočte tej časti penzie pracujúceho dôchodcu, ktorá závisí od jeho "nového" zárobku, má začať upravovať osobný mzdový bod. Ten odráža pomer zárobku k priemernej mzde. Osobné mzdové body, ktoré získa pracujúci dôchodca za prácu navyše, sa majú upravovať obdobne ako mzdové body za prácu pred odchodom do dôchodku. Výsledkom bude, že príliš vysoké penzie starodôchodcov a novodôchodcov, ktorí sa rozhodli pokračovať v práci bez poberania penzie, sa redukciou osobného mzdového bodu znížia a nízke penzie jeho umelým zvýšením naopak narastú.
Napriek tomu, že úpravu osobného mzdového bodu ministerstvo oznámilo, v návrhu novely sa neobjavila. Mali by ju doplniť poslanci.
Ako sa majú prepočítavať dôchodky
Príklad č. 1
- občan 1 - narodený 31. 12. 1943
- občan 2 - narodený 1. 1. 1944
- rovnako študovali, pracovali a boli chorí
- zárobky mali vždy rovnaké, a to na úrovni priemernej mesačnej mzdy
- obdobie dôchodkového poistenia je 38 rokov
- do dôchodku odišli po dosiahnutí dôchodkového veku 60 rokov!
Výsledok
- starobný dôchodok občana 1, ktorý odišiel v starom systéme: 7110 Sk
- starobný dôchodok občana 2, ktorý odišiel v novom systéme: 6977 Sk
rozdiel: -133 Sk
Príklad č. 2
- občan 1 - narodený 31. 12. 1936
- občan 2 - narodený 1. 1. 1937
- rovnako študovali, pracovali a boli chorí
- zárobky mali vždy rovnaké, a to na úrovni priemernej mesačnej mzdy
- obdobie dôchodkového poistenia je 38 rokov
- do dôchodku odišli 7 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku!
Výsledok
- starobný dôchodok občana 1, ktorý odišiel v starom systéme: 9219 Sk
- starobný dôchodok občana 2, ktorý odišiel v novom systéme: 11 775 Sk
rozdiel: -2556 Sk
Príklad č. 3
- občan 1 - narodený 31. 12. 1936
- občan 2 - narodený 1. 1. 1937
- zárobky mali vždy rovnaké, a to na úrovni 1,85 násobku priemernej mesačnej mzdy
- obdobie dôchodkového poistenia je 38 rokov
- rovnako študovali, pracovali a boli chorí
- do dôchodku odišli 7 rokov po dosiahnutí dôchodkového veku!
Výsledok
- starobný dôchodok občana 1, ktorý odišiel v starom systéme: 9219 Sk
- starobný dôchodok občana 2, ktorý odišiel v novom systéme: 19 627 Sk
rozdiel: -10 408 Sk
Záver
- Prepočítanie všetkých starodôchodcov by mohlo spôsobiť, že väčšina starodôchodkov by bola znížená (viď Príklad č. 1)
- Dorovnávanie je spravodlivé len u tých skupín starodochôdcov, ktoré boli negatívne zasiahnuté redukciami starého systému (viď Príklad č. 2 a č. 3). Od roku 1988 ide približne o 80-tisíc ľudí.
(Zdroj: MPSVaR)
Čo sa zmení pri vdovských a vdoveckých dôchodkoch
Dôchodková reforma v roku 2004 zrovnoprávnila vdovcov a vdovy. Dôchodca-vdovec mohol dostávať vdovský dôchodok len ak sa staral o dieťa, vdova nemusela túto podmienku splniť. Dnes dostávajú vdovecký dôchodok aj muži, ale len tí, ktorým manželka zomrela po roku 2004.
Nový návrh novely priznáva vdovecký dôchodok aj mužom, ktorým zomrela manželka pred 1. januárom 2004 a v tomto čase sa nestarali o dieťa, alebo im zanikol nárok na vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006. Podmienkou je, aby ku dňu smrti manželky, alebo najneskôr do troch rokov od jej úmrtia dovŕšili dôchodkový vek, či boli v invalidite.
Ďalšími podmienkami sú, že manželka:
- ku dňu smrti poberala napríklad starobných dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov;
- ku dňu smrti napríklad splnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok;
- zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Vdovci musia o dôchodok požiadať.
Vdovecký dôchodok rezort práce navrhuje vo výške 2960 korún mesačne a bude sa naň vzťahovať aj pravidelná valorizácia. Zároveň však budú platiť aj pravidlá pri súbehu dôchodkov, keď dostáva prednosť najvyššia dôchodková dávka a ostatné sa buď nezapočítajú, alebo sa znížia.
Zrušenie najvyššej výmery dôchodku sa má dotknúť aj vdovských a vdoveckých dôchodkov, ktoré boli vymerané pred reformou do konca roku 2003. Pokiaľ vdovcom a vdovám neboli vyplácané, lebo úhrn ich celkových dôchodkov (napríklad vdovský + starobný) by presiahol maximálnu výšku dôchodku, od 1. augusta to nebude platiť a vdovské a vdovecké dôchodky budú vyplácané. Takisto nebude platiť obmedzenie, keď sa z rovnakého dôvodu (dosiahnutie maximálnej výmery) vyplácala len časť vdovského a vdoveckého dôchodku. Aj v takomto prípade sa vyplatí plná, nezredukovaná suma.
Podľa návrhu novely zákona Sociálna poisťovňa musí o uvoľnení výplaty vdovského a vdoveckého dôchodku rozhodnúť do šiestich mesiacov od začatia konania, ale najneskôr do 31. decembra 2007.
Vzrastie aj sirotské
Zvýšiť sa má aj sirotský dôchodok. Dnes malo dieťa nárok na sirotský dôchodok vo výške 30 percent starobného či invalidného dôchodku po zomretom rodičovi.
V novele sa navrhuje zvýšiť sumu sirotského dôchodku na 40 percent. Týka sa to sirotských dôchodkov, ktoré budú priznané v budúcnosti, ale aj tých, ktoré boli priznané od januára 2004 do času, kým začne platiť tento posledný návrh novely.
Návrh novely taktiež chce zvýšiť sirotské dôchodky priznané zo starobných a invalidných dôchodkov ešte pred spustením dôchodkovej reformy v roku 2004. Jednostranne osirelým deťom sa takýto dôchodok od augusta 2006 zvýši o 28,5 percenta a obojstranne osirelým deťom o 33,3 percenta.
Invalidné dôchodky sa môžu zvýšiť
Návrh novely zákona o sociálnom poistení otvára invalidom možnosť znovu požiadať Sociálnu poisťovňu o preskúmanie svojho zdravotného stavu. Prehodnotenie môžu využiť tí ľudia, ktorým mieru poškodenia zdravia už poisťovňa preverila, alebo tí, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do účinnosti novely a majú pocit, že ich prísny zákon poškodil.
Keďže novela zmäkčuje podmienky na priznanie invalidného dôchodku v prípade širokého okruhu chorôb, mnohým ľuďom, ktorí požiadajú o preskúmanie svojho zdravotného stavu, sa môže invalidný dôchodok zvýšiť. Viac bodov za postihnutie, a teda aj vyšší invalidný dôchodok, bude možné dostať napríklad pri ťažkých postihnutiach v dôsledku infekčných chôrob, pri ťažkej cukrovke, pri chorobách nervového systému, niektorých srdcových chorobách, alebo pri stratách končatín či duševných chorobách.
Úrazové renty
Po reforme v roku 2004 prišli o úrazové renty poberatelia, ktorí dosiahli vek 65 rokov, alebo im bol priznaný starobný dôchodok.
Renty sa vyplácali ako strata na zárobku, o ktorý prišli ľudia potom, čo utrpeli úraz. Mali sa vyplácať doživotne.
Ministerstvo sociálnych vecí teraz novelou zákona navrhuje obnoviť výplatu odňatej úrazovej renty a jej ďalšie poskytovanie aj po priznaní starobného či predčasného starobného dôchodku, či prekročení veku 65 rokov, a to až do dožitia poberateľa.
O obnovenie výplaty úrazovej renty treba požiadať.
Opatrovatelia budú dôchodkovo poistení
Štát bude podľa novely platiť dôchodkové poistenie za opatrovateľov zdravotne postihnutých detí, a to až kým deti nedosiahnu vek 18 rokov. Dnes platil poistenie len do siedmich rokov dieťaťa.
Dôchodkové poistenie bude štát platiť aj za iných opatrovateľov blízkych príbuzných, najviac však 12 rokov. Opatrovateľom vznikne po dosiahnutí dôchodkového veku nárok na dôchodok. Na vzniknutie nároku na dôchodok treba platiť poistenie aspoň desať rokov. Doteraz boli odkázaní na dávky v hmotnej núdzi. Nárok im vznikol len ak si sami platili dôchodkové poistenie, čo mnohí nerobili, pretože príspevok na opatrovanie je veľmi nízky, len šesťtisíc korún.
Pozor: Súčasní opatrovatelia sa musia prihlásiť do Sociálnej poisťovne a musia to urobiť najneskôr do mesiaca od nadobudnutia účinnosti novely.
Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁ
