s olympijskou tematikou, aby to naoko ako-tak vyzeralo. Za plátnom však vidieť všetok neporiadok. Pri sledovaní otváracieho ceremoniálu som si spomenul, ako som pred ôsmimi rokmi v Nagane niesol v popredí našej výpravy slovenskú vlajku. Teraz som dal prednosť koncentrácii na nedeľňajšie preteky pred slávnosťou otvorenia, do Turína som necestoval. S Martinom Bajčičákom a Mišom Malákom sme boli na kontrole krvi. S Bajčom bývam aj na izbe v dedine v Sestriere a je mi ho ľúto, čo sa okolo neho rozpútalo. Nestačí dvíhať telefóny. On predsa za to nemôže, že má vysokú hladinu hemoglobínu. Verím, že kontrolou nakoniec prejde a v nedeľu sa postavíme na štart skiatlonu. Spolu potom máme v pláne aj vystúpenie v tímovom šprinte. Veľa si sľubujem od mojej najobľúbenejšej disciplíny 15 km klasicky, to by som potom mohol čakať pochvalu aj od mojej rodiny. Triapolročný syn Adam už sleduje preteky v televízii, kričí: Ocko, pridaj! Keď som v januári odchádzal z domu na vysokohorské sústredenie, jedenásťmesačná dcéra Bibiana liezla po štyroch. Rátam, že keď sa po mesiaci vrátim k rodine, možno už bude robiť prvé krôčiky. Rád by som všetkých doma i športových fanúšikov na Slovensku potešil dobrým výsledkom. V Pragelate by som chcel aspoň v jedných pretekoch skončiť v prvej desiatke.