Tomáš Vida (21) sa narodil v Bratislave. Po základnej škole nastúpil na Združenú hotelovú akadémiu v Bratislave, kde momentálne maturuje. Od roku 2002 sa pod manažérskym vedením mamy Kataríny Vidovej venuje dekoračnému vyrezávaniu do ovocia a zeleniny a ich aranžovaniu.
Počas plesovej sezóny Tomáš Vida poriadne zarezáva. Doslova - je totiž aranžérom a dekoračným vyrezávačom ovocia a zeleniny. Pod jeho rukami sa obyčajná mrkva zmení za pár minút na obilný klas, melón či cvikla rozkvitnú do ruže, z chilli papričiek sa stane strelícia, z feniklu kália, z bielej reďkovky narcis, z ananásu pestrofarebný papagáj. Výtvormi najrôznejších tvarov a farieb z jeho kuchyne si ľudia radi nechávajú zdobiť slávnostné stoly. Sú precízne vyrezané, dajú sa zjesť, alebo, ak si ich chce niekto uchovať, aj zavariť ako kompót. Pohľad na ne dokáže nadchnúť.Tomáš Vida je síce študovaný kuchár-čašník, ale nepatrí medzi tých, čo popri varení len občas čosi vyrežú a naaranžujú. Už štyri roky sa venuje výlučne dekorovaniu ovocia a zeleniny. "Kuchyňu som teraz odstavil, naraz sa to nedá zvládnuť, mám veľa zákaziek. Ale viem robiť perfektné knedle," hovorí.
Ako krásnejú vitamíny
Zvláštne je, že u Tomáša sa výtvarný talent nikdy predtým neprejavil. Dnes si myslí, že lásku k ozdobnému vyrezávaniu zdedil po babke, ktorá vedela krásne vyšívať a háčkovať.
Mal šestnásť rokov, keď raz v kníhkupectve hľadal literatúru o studenej kuchyni a natrafil na knihu o dekorovaní ovocia a zeleniny. "Hovoril som si - to nie je možné, neexistuje, že takéto čosi možno vytvoriť," spomína. Kniha sa mu tak zapáčila, že sa hneď aj skontaktoval s jej autorom z Čiech.
Keď potom Tomáš, študent hotelovej akadémie, navrhol zorganizovať v škole kurz, riaditeľ školy sa nápadu hneď chytil. A tak si zakrátko tridsať študentov mohlo vyskúšať, ako sa z vitamínov vyrábajú estetické objekty.
Najhorší v kurze
"Tradícia takéhoto vyrezávania pochádza z Thajska," hovorí Tomáš. "Tam vyrezáva snáď každý tretí človek, a nielen do ovocia a zeleniny, ale aj do ľadu, čokolády, a dokonca aj tuku."
Piplavá práca so živým materiálom si okrem chuti, precíznosti, citu a zmyslu pre detail vyžaduje aj zručnosť v narábaní so sadou špeciálnych nožov. "Nešlo mi to, bol som v kurze najhorší, mal som obidve ruky ľavé," spomína Tomáš. "Lektor sa ma pýtal, či si skutočne chcem tú drahú sadu nožov kúpiť. Veľkú šancu mi nedával. Ale ja som po nej strašne túžil. Nakoniec som ju dostal od rodiny k osemnástym narodeninám."
Nožíky nejaký ten mesiac stáli v skrini, čoskoro sa však škola a rodina začali domáhať výsledkov. "Nemal som sa k tomu, chýbala mi motivácia," spomína Tomáš. "Keď však mama stále nedala pokoj, jedného dňa som si k tomu v kuchyni sadol a začal stružlikať. Takto som sedával päť mesiacov, skúšal, pracoval."
Potom sa odhodlal ísť na prvú súťaž do Ostravy, a získal bronz.
V raji ornamentov
Odvtedy sa Tomáš stal držiteľom aj ďalších ocenení z rôznych súťaží. Precízna, čistá robota na čoraz obtiažnejších dekoráciách mu postupne otvorila dvere aj do sveta. Žije v raji ornamentov. Mnohé inšpirácie získal na súťažiach, niektoré vzory si vymýšľa sám.
"Treba vedieť odhadnúť tvar, nacvičiť si ťahy rukou, vedieť, pod akým sklonom držať nôž, dôležité je aj vybrať si plody správnej veľkosti a tvrdosti," vysvetľuje. "Najradšej si ich vyberám sám, priamo vo veľkosklade." Stále sa mu vraj najlepšie robí doma, v kuchyni.
"Keď príde zákazka, celé noci vysedáva pri nočnej lampe a vyrezáva," hovorí jeho mama. Zo začiatku sa chytala za hlavu, keď videla toľké kilá odpadu a mrazničku neustále napĺňala vreckami zeleninových a ovocných 'pilín' vhodných na polievku či šalát. Býva to často neobvyklý odpad - fialové zemiaky, kvaka, čakanka, biele baklažány, dokonca aj reďkovka krížená s chrenom.
Aj frajerku si vyreže
Tomáš sa stal v brandži žiadaným, ani nevie ako. Tento rok však chce predovšetkým úspešne zmaturovať. Mama je naňho hrdá a priznáva, že so synovým úspechom sa musela vyrovnať. "Občas sa ho pýtam, či si pri toľkom stružlikaní nájde čas aj na frajerku. Vždy mi na to povie - ak žiadna nebude, tak si ju vyrežem."
Recepty Tomáša Vidu
Kuracie prsia s višňovou omáčkou
300 g kuracích pŕs (4 ks), 1 fľaša višňového kompótu, kryštálový cukor, solamyl, višňový likér (griotka, cherry, koňak), olej, škorica, koreniaca zmes na mäso
Kuracie prsia okoreníme, osolíme a opražíme z oboch strán na oleji.
Omáčka: Šťavu z višňového kompótu necháme zovrieť, pridáme cukor, premiešame, dochutíme škoricou a zahustíme solamylom rozriedeným vo vode. Keď zmes zhustne, vsypeme do nej odkôstkované višne, prehrejeme a prilejeme sherry. Podávame so zemiakovými kroketkami. Pripravíme ich tak, že zemiaky uvarené v šupke pretlačíme, pridáme vajíčko, soľ a hrubú múku. Z cesta robíme krokety, ktoré opečieme.
Kysnuté knedle
400 g polohrubej múky, 15 g droždia, cca 150 ml mlieka, štipku cukru, 1 žĺtok, soľ
Do zohriateho, troška osladeného mlieka pridáme droždie, ktoré necháme chvíľku kvasiť. Keď kvások vykvasí, pridáme ho do misy s múkou a vajíčkom a osolíme. Dobre rozpracujeme, najlepšie ručným mixérom. Misu prikryjeme. Keď cesto začína kysnúť, prepracujeme ho a rozdelíme na dve časti. Každú sformujeme na podlhovastú knedľu, vložíme do vriacej osolenej vody a varíme 20 minút. Ani o minútu dlhšie, ani kratšie! Uvarené knedle vyberieme z vody a namastíme olejom, necháme vychladnúť a krájame.
