Cosmina Maria Sobota a Jozef Dolinský ml. v Labuťom jazere na scéne Slovenského národného divadla. Jozef Dolinský mal svoju premiéru v hlavnej mužskej úlohe Labutieho jazera pred dvanástimi rokmi a odvtedy kostým princa Siegfrieda obliekol vyše stokrát. Cosmina, ktorá pochádza z Rumunska, tancuje dvojúlohu Odetty a Odílie už sedem rokov. FOTO - ALENA KLENKOVÁ
Viete, aký vtip momentálne koluje medzi členmi Baletu Slovenského národného divadla? Či im vedenie dovolí hrávať Labutie jazero aj po prepuknutí vtáčej chrípky. Vážny problém, ktorý šéfovi baletu Emilovi Bartkovi pridáva vrásky, však zďaleka nie je chrípková pandémia. Trápi ho absencia labute. Slovenské národné divadlo má smolu na sólistky. V najprestížnejšom a najhrávanejšom titule všetkých klasických súborov - Labuťom jazere - u nás nemá kto tancovať. Po odchode minuloročnej držiteľky ceny Kvet baletu, sólistky Niny Polákovej z domovskej scény do Viedne, stratilo jazero svoju kráľovnú. Finančná situácia našich tanečníkov nie je totiž ružová, a tak sa nemožno nikomu diviť, ak vymení miesto sólistu na Slovensku za post zboristu v zahraničí, ktorý zarába tisíc eur mesačne.
Show must go on
Podľa predpisov musí byť každá baletná úloha naštudovaná minimálne v dvoch alternáciách. O opodstatnenosti tohto pravidla sa v divadle presvedčili aj nedávno, keď Jozef Dolinský mladší po skoku v predstavení Korzár neskončil v predpísanej pozícii v kľaku, ale na zemi v ľahu. Svalový kŕč a achillovka spôsobili, že sa po tejto variácii už nepostavil. Duchaprítomná inšpicientka dala pokyn na stiahnutie opony, Jozefa odtiahli do zákulisia a v zmysle hesla show must go on predstavenie dotancovali alternanti Roman Nowitzky a Andrej Milo.
Ak sa však zraní momentálne jediná bratislavská labuť Cosmina Maria Sobota, šou pokračovať nebude.
"Máme technicky vynikajúcu Sandru Peron, ale tomuto predstaveniu nezodpovedá typovo. Okrem toho, nemáme pre ňu vhodného partnera na túto úlohu. Ale inak, baletiek, ktoré o hlavnej úlohe v Labuťom jazere snívajú, máme mnoho. Prajem si však, aby túto rolu tancovala domáca tanečnica, ktorá je zdatná technicky a má aj výraz," vysvetľuje šéf baletu Emil Bartko.
Sukničkár Dolinský
Jozef Dolinský mladší mal premiéru v hlavnej mužskej úlohe Labutieho jazera už pred dvanástimi rokmi. Odvtedy kostým princa Siegfrieda obliekol vyše stokrát. Predstaviteliek hlavnej ženskej úlohy v Labuťom jazere, teda dvojúlohy Odetty a Odílie, prešlo jeho rukami asi dvadsať. "Neviem presne, pri osemnástej som to prestal počítať. Prvé partnerky som mal ešte v škole, potom v divadle a na rôznych hosťovaniach v zahraničí," hovorí Jozef Dolinský.
Labute rôznych národností sa líšili technikou, najväčšiu vzdialenosť preletela za Jozefom do Labutieho jazera japonská baletka. Najradšej si však spomína na Rusky. "Mali exaktnú petrohradskú alebo moskovskú školu. S nimi bola radosť a ľahkosť tancovať. Samozrejme, nemôžem nespomenúť naše slovenské 'echt' labute. Je to obrovská skúsenosť, lebo každá tanečnica bola iná, každá mala niečo do seba."
Tak ako baletky prichádzali, aj odchádzali. "Áno, zvykol som si, že asi musia migrovať do teplých krajín," usmieva sa Jozef.
Svoje partnerky rozlišoval po technickej aj vizuálnej stránke, ale pri predstavení to preňho nebolo dôležité. "Najdôležitejší je celkový dojem. Najlepšie sa mi tancuje s niekým, kto mi na javisku rozumie. Samozrejme, nerozprávame sa tam, ale mali by sme vedieť predpokladať nasledujúci pohyb v partnerských figúrach. Skrátka, keď partnerka tancuje s vami." Dá sa však tancovať dueto bez toho? "Stretol som aj labute, ktoré sa na mňa za celé predstavenie ani nepozreli," hovorí sólista.
Slávna predstaviteľka Odetty a Odílie - ruská primabalerína Maja Plisecká ako umierajúca labuť v roku 1997. Vlani v novembri oslávila osemdesiatku. Cosmina Maria Sobota, ktorá je momentálne jedinou predstaviteľku labute v SND, hovorí, že Plisecká má mimoriadne dlhé ruky, ktoré vyzerajú ako stužky a akoby boli bez kostí, čo jej umožnilo nezabudnuteľné stvárnenie labute. FOTO - ČTK
Labuť, ktorú lákalo karate
Dolinského labuťou partnerkou je už nejaký čas Cosmina Maria Zaharia Sobota. Jej exotické meno pochádza z Rumunska, kde sa narodila. Na Slovensku sa vydala a odvtedy má priezvisko Sobota. Cosmina študovala v Bukurešti a Kyjeve. Niektoré sekvencie z Labutieho jazera mala príležitosť tancovať už na škole, ako šestnásťročná.
V Slovenskom národnom divadle je od roku 1997 a premiéru v Labuťom jazere mala pred siedmimi rokmi. Jej partnerom bol Roman Lazík, ktorý dnes pôsobí ako sólista v Mníchove. "Veľmi mi s touto úlohou pomohol," spomína Cosmina.
K baletu sa vraj dostala omylom, ale vydržala. Ako malá chcela robiť karate. "Rodičia s tým nesúhlasili. Zapísali ma na balet, lebo to sa im zdalo pre dievča vhodnejšie. Mne sa však na balete páčilo len to, ako sa točia baletné sukne. Vizuálna stránka ma priťahovala, ale tanec veľmi nie," hovorí Cosmina.
V Labuťom jazere je najnáročnejšie naštudovať technicky pozície rúk. "V iných baletoch som sa s takými zvláštnymi polohami nestretla. Držanie tela a pózy sa tu robia v inom uhle. Je to veľké špecifikum tohto baletu, treba sa na to zvlášť pripravovať. Napríklad v Luskáčikovi či Spiacej krásavici vychádzam z klasických póz. Tu však pri attitude (jedna zo základných póz držania tela) nie je telo rovné, ale zmenené tak, aby som vyzerala ako labuť. Komplikované sú ruky. Maja Plisecká ich má mimoriadne dlhé, vyzerajú ako stužky. Ako keby ani nemala kosti," vysvetľuje Cosmina, prečo slávna ruská baletka v úlohe labute tak vynikala.
Cosmina Maria Zaharia Sobota je v Slovenskom národnom divadle momentálne jedinou predstaviteľkou dvojúlohy Odetty a Odílie v Čajkovského balete Labutie jazero.
Nie každá tanečnica má však ruky pre Labutie jazero. Niekedy môže zodrať tisíce špičiek, ale ak nemá fyziologické propozície rúk, v Labuťom jazere si "nezapláva".
Príprava Cosminy na dvojúlohu Odetty a Odílie spočíva v tom, že "telo si musí spomenúť na štýl a atmosféru tohto baletu". "Labutie jazero si vyžaduje viac než iné balety. Sama seba sa pýtam, čo je na ňom také výnimočné," hovorí Cosmina. "V tomto umení sa krásne veci veľmi rýchlo minú a zostane len drina. Stále častejšie sa pýtam, prečo to robím a neviem si odpovedať," dodáva. Aspoň malou útechou jej je, že v každom predstavení dokáže nájsť nový zážitok. "A ešte je pekné, že vždy môžete na sebe niečo zlepšiť. Stále to ide, vždy sa nájde miestečko, ktoré potrebuje docibriť."
Kým sa nájde alternantka, musí Cosmina cibriť sama. Novú posilu do Labutieho jazera by nevnímala ako konkurenciu. "Budem len rada, keď budeme dve. Je normálne, že úlohu labute tancujú dve baletky. Abnormálna je situácia, že som na túto úlohu jediná."
Labute sa na ulici nenájdu
A ako mieni vedenie Baletu SND riešiť problém chýbajúcej labute? "Zatiaľ môžeme pozývať hosťujúce baletky," hovorí Emil Bartko. V januárovom predstavení účinkovala sólistka pražského Národného divadla Nikola Márová. Je to však len dočasné riešenie. "Nové labute nenájdeme na ulici či v miliónových tancoch. Treba ich vychovať, naučiť zvládnuť ťažkú rolu. A aj tak nemáte nikde istotu, že vám opäť neodletia za lepším zárobkom."
