Drevo sa na Kysuciach rovná zlatému pokladu. Je ho veľa a je kvalitné. Záujem o kysucké drevo majú aj v zahraničí, napríklad v Rakúsku. Najlepšie čo najlacnejšie.

„Máme podchytených viacero skupín, ale krádeže dreva sa ťažko dokazujú. Najlepšie je prichytiť ich priamo pri čine. Potom to je už horšie, bez problémov si zadovážia papiere, drevo dodatočne ociachujú,“ hovorí policajný zdroj.

Prácu polície sťažuje aj postoj občanov. „Aj keď to o niekom v dedine všetci vedia, boja sa ho oznámiť. Títo ľudia majú totiž veľa peňazí a veľkú moc, vyhrážajú sa,“ hovorí Jozef Kubalík, okresný policajný hovorca v Žiline. Nie je výnimkou, že priekupníci alebo ich chlapi-pilčíci sú ozbrojení.

Čierny obchod s drevom však podľa policajného zdroja v jeho začiatkoch rozbehli samotné špičky zo štátnych lesov. „Vedia, ako to chodí, majú kontakty,“ hovorí policajný zdroj. Ako dohadzovači vystupujú často aj lesní hospodári. Do obchodov sú zapletení aj majitelia píl, hoci niektorí z nich „čierne drevo“ odmietajú.

Veľký podiel viny má na celom probléme aj deravá legislatíva. Najmä začiatkom 90. rokov nebolo vlastníctvo lesov a oprávnenie na ich výrub dostatočne právne ošetrené. „V Dlhom Poli sa rúbalo hlava-nehlava, vyrúbali sa tisíce kubíkov. Les sa dodnes pozvoľna zotavuje, ale napáchané škody bude cítiť ešte veľmi dlho,“ hovorí pracovník štátneho dozoru.

Najlepšie sa priekupníkom priživuje na starých ľuďoch, majiteľoch lesa. Tí nepoznajú legislatívu, myslia si „to je moje, môžem si s tým robiť, čo chcem“.

Zákon však rozoznáva majiteľov a užívateľov, pričom nemusí ísť o tú istú osobu či subjekt. Okrem toho povolenie na výrub môže dať vždy len lesný hospodár. V opačnom prípade sa aj majiteľ lesa dopustí priestupku, pričom pokuta sa môže vyšplhať až do pol milióna. Úspešnosť vymáhania je však minimálna.

ANDREA HARMANOVÁ