Prvú Miss na Slovensku volili desaťročia predtým, ako sa na rok najkrajšou Slovenkou (i Čechoslovenkou) stala Alžbeta Štrkulová či neskôr Ivana Christová. Prvú súťaž krásy vymyslel a zorganizoval v obci Nadáš (dnešný Trstín) farár Imrich Štvrteczký v roku 1837. O desiatom ročníku súťaže v roku 1846 informoval aj týždenník Orol tatranský, ktorý redigoval Ľudovít Štúr.

Prihlásiť sa do súťaže vtedy mohli len „panny“ od 17 do 25 rokov. Kým dnes dievčatám okrem pekného zovňajšku stačí vedieť sa správne zavlniť do latinskoamerických rytmov, ich predchodkyne z Oravy to mali oveľa ťažšie. Súťaž totiž bola o dokonalosti tela a duše.

Kandidátka musela ovládať katechizmus, pravidelne chodiť do kostola, vzdávať úctu rodičom, vrchnosti, gazdom a duchovným, a hlavne „viesť mravopočestný život“. Preto aj titul, ktorý dievča získalo, bol „ružová panna“.

Dievčatá „zlej povesti, lenivé, ľahkomyseľné, ktoré v zime po ôsmej a v lete po deviatej hodine frajerov do domu púšťali“, nemali šancu.

Prilepšením pre súťažiacu bolo aj to, ak pána farára upozornila, že jedna z konkurentiek má za sebou nejaký prehrešok, ktorý nemá s počestnosťou nič spoločné. Porotu tvorili ženatí muži, svoj hlas odovzdali v kostole. Ak bolo hlasovanie nerozhodné, o víťazke rozhodoval farár.

Víťazka získala veniec a 100 zlatých, ktoré musela odovzdať richtárovi. Vrátil jej ich až v deň sobáša.

(hr)