Indickú spisovateľku Arundhati Royovú si západní intelektuáli zamilovali ako osobnosť, ktorá vytrvalo vŕta do všetkého, čo sa jej zdá podozrivé nielen v Indii, ale najmä tam. Už niekoľko rokov sa stupňuje tlak indických úradov, aby stíchla. Šiesteho marca má najvyšší súd vysloviť rozsudok, ktorý by ju mohol dostať na šesť mesiacov do väzenia.

Po jedenástom septembri vyšla jej zbierka esejí kritických aj voči Spojeným štátom. Do politických pomerov v Indii sa mieša už dlhšie a toto ani nie je jej prvý proces. Obžalobu proti nej vzniesli už pred siedmimi rokmi, keď publikovala svoj prvý román Boh maličkostí (ten vyšiel aj v slovenskom preklade), ktorý z nej na celom svete urobil renomovanú autorku: za „urážku verejnej morálky“. Za prózu Boh maličkostí získala roku 1997 Bookerovu cenu.

Arundhati Royová sa musí zodpovedať za opakované pohŕdanie najvyšším súdom. Royová vidí vo vlne obvinení pokus zastaviť jej protesty proti projektu, ktorým sa indická vláda pýši ako „najodvážnejším rozvojovým projektom v dejinách ľudstva“ - budovaniu gigantickej priehrady v údolí Narmada. Podľa Royovej je tento projekt zločinom na bezbranných ľuďoch. Priehrada Sardar-Sarowar by podľa oficiálnych údajov znamenala vysťahovanie asi dvestotisíc ľudí. Podľa odhadov odporcov priehrady je tých ľudí vyše dvakrát toľko.

Arundhati Royová sa začala verejne zastávať obyvateľov údolia Narmada roku 1999 v esejach, ktoré v angličtine vyšli pod titulom The Greater Common Good (Vyššie spoločné blaho) po tom, čo žila nejaký čas v tomto údolí s jeho obyvateľmi. Tridsaťtisíc eur, svoje tantiémy z predaja knihy Boh maličkostí, plus tantiémy z niektorých jej indických vydaní venovala na zápas proti priehrade. Proti stavbe s úradmi už pätnásť rokov bojuje Hnutie za záchranu údolia Narmada (NBA), v polovici deväťdesiatych rokov sa mu dokonca podarilo na nejaký čas dosiahnuť prerušenie stavebných prác.

V októbri 2000 Najvyšší súd znovu povolil pokračovať v stavbe priehradného múra, ktorý sa má týčiť do výšky 136 metrov. Arundhati Royová s ďalšími aktivistami protestovala v decembri toho istého roka pred budovou Najvyššieho súdu v Naí Dillí. To bol začiatok vojny, ktorá sa ťahá dodnes: päť právnikov obvinilo Royovú a ďalších dvoch dôležitých predstaviteľov hnutia proti priehrade, že ich pri inak pokojnej demonštrácii ťahali za vlasy a fyzicky ohrozovali. Miestna polícia nezistila nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by obvinenie bolo opodstatnené. Obvinenie však putovalo na Najvyšší súd a ten sa ním, naopak, zaoberal.

Definitívny rozsudok padne zajtra. Royová je momentálne na cestách po Indii a ako povedala pre nemecký týždenník Die Woche, z toho, že by šla do väzenia, nerobí tragédiu: „Aspoň budem konečne mať čas písať,“ vyhlásila. (mf)