Dominik Hašek v objatí spoluhráča v tíme Ottawa Senators Zdena Cháru.
FOTO - REUTERS
"Tak si ma vychutnajte, páni, nech sa páči," s odzbrojujúcim úsmevom už bez masky, s elegantnou kravatou, vyšiel brankár Ottawy DOMINIK HAŠEK medzi novinárov v newyorskej Madison Square Garden. Vo vyprázdňujúcom sa vypredanom hľadisku ešte doznievali oslavné chorály na triumf Rangers nad Ottawou (5:1). Po nasýtení domácich médií sa muž s asketickou postavou, ktorý 29. januára oslávil štyridsiatku, ochotne venoval rozhovoru pre SME.
Či som nemal chuť odísť predčasne z bránky, či ma pred olympiádou nezdeptala vlastná česká mafia okolo Jágra, ale aj narážky, či už nepatrím do starého železa. Preto som v bránke ostal do konca zápasu, a preto som pokojne vyšiel medzi novinárov. Opačným postupom by som im poskytol dôvod na špekulácie, že majú pravdu.
Ako sa cítite tesne po štyridsiatke a koncerte jágrovcov?
Nesmejte sa, fyzicky rovnako ako pred Naganom a psychicky oveľa lepšie. Nestresujem sa prízrakom životne dôležitých zápasov, chytám si športovo. Áno, dostal som päťku, ale okolností bolo veľa. Keby som ich rozoberal, v každom prípade by to vyznelo ako výhovorka, no dva smoliarske vlastence ste určite postrehli.
Okrem titulu majstra sveta ste dosiahli všetky možné kolektívne i individuálne trofeje. Čo vás ešte motivuje?
Zase športová túžba vyhrávať. Ako keď som v mladosti hrávali futbal a potom celé roky hokej. Baví ma, uspokojuje, vyzýva. To je okej hokej.
Ottawa nastupovala v Madison Square Garden ako rešpektovaný favorit. Líder Severovýchodnej divízie mal o päť bodov viac ako domáci líder Atlantickej divízie. Bola z toho nečakane jasná záležitosť. Čím to?
Hokejom, my sme mali 'blbý' deň a Jardo Jágr odštartoval veľkú jazdu Rangers perfektným golfom do vinkla. Ostáva mi len zagratulovať a koncentrovať sa na ďalší zápas. V ňom na mňa bude páliť Bondra, Kovalčuk, Marián Hossa. Človek sa v NHL nezastaví.
Ani na obľúbenú partičku šachu, ako ste zvykli za buffalských čias s Miroslavom Šatanom?
Šach som nehral ani napamätám, možno je to tým, že mi chýba Mirek. Takto do 'zblbnutia' lúštim sudoku, úplne som tomu prepadol.
Predstavte si, že vo finále olympiády ide na vašu bránku práve Šatan, ktorého dobre poznáte, samostatným nájazdom. Aký spôsob zakončenia by ste od neho očakávali?
Niečo by naznačil, aby ma rozhádzal, no skúsil by to najskôr medzi betóny. Poznám ho dobre.
Z ktorých ďalších slovenských útočníkov máte rešpekt?
Zo všetkých z prvých troch útokov, čo poznám. Okrem Mirka z Bondru, Demitru, Mariána Hossu, dnes ma perfektne položil na ľad jeho mladší brat Marcel, mal som šťastie, že Ručinský prihrávku do prázdnej nevyužil. Ďalej Gáborík, i keď mi v tejto sezóne ešte gól nedal, a ten mladý diablik z Colorada Svatoš - má vynikajúcu fazónu. No bolo by to zaujímavé finále.
Je to pravda, že tréner Murray v záujme ochrany vášho zdravia požiadal Zdena Cháru aby na vás v tréningoch nestrieľal naplno?
FOTO - ČTK
Aké boli najčastejšie predošlé otázky?
(Smiech.) Neviem o tom, ale určite dobre viem, že Zdeno má najtvrdšiu strelu v našom tíme.
Páči sa vám v Ottawe?
Absolútne. Vyhovuje mi štýl, skladba mužstva, organizácia, diváci rozumejú hokeju. Nech to znie neskromne, chcel by som tomuto mestu dožičiť oslavy Stanley cupu.
A predtým si po olympiáde v Turíne zopakovať "mulatčák" na Staromestskom námestí z Nagana 1998?
Jasne. Let domov nebude trvať tak dlho, vystúpili by sme sviežejší (smiech). Zdá sa, že máme ešte silnejší tím ako vtedy. Pozrite sa, čo stvára Jágr v New Yorku. Veď on sa v Nagane herne trápil, až zo zúfalstva vyhlásil, že keď nevie dať gól, bude radšej brániť. Teraz dáva góly komu chce a ako chce. Vo Viedni to robil aj s pokazeným prstom na ruke.
Pred Naganom ste boli jasná jednotka. Tomáš Vokoun v NHL však medzitým vyrástol na vášho veľkého konkurenta. Prežili by ste situáciu, že sa ocitnete v role dvojky?
Som na to pripravený. Ale trojka nie, na tom som sa s trénerom dohodol vopred. Potrebujem byť vo výstroji a žiť s mužstvom aspoň zo striedačky. S Tomášom sme stále v telefonickom kontakte, žiadne napätie neexistuje, normálna zdravá rivalita. Inteligentný chlapec. Nemyslím si, že náročný olympijský turnaj zvládne jeden gólman. Nagano bolo v tomto smere v českom tíme akosi z núdze cnosť, nechcem sa tým dotknúť Romana Čechmánka.
Máte o niečo užšie betóny i dres, čo je spolu s prísnejším rozhodovaním v osobných súbojoch súčasť nového trendu v záujme zatraktívnenia hokeja. Nerobilo vám problémy zvyknúť si?
Nie, pre mňa to neboli veľké zmeny. Nová éra hokeja ma nadchla, nečakal som, že sa to tak rapídne zlepší, i keď my brankári neradi lovíme viac pukov zo siete. Divákom musí technickejšia, plynulejšia a rýchlejšia hra ulahodiť. Navyše sa v bránke cítim oveľa bezpečnejšie, keď je menšia pravdepodobnosť, že vás nejaký blázon s krvavými očami prejde ako tank.
Nová éra po lockoute "priniesla" aj menej peňazí. Vy ste išli z ôsmich miliónov dolárov ročne dole na poldruha. Dôkaz, že vás hokej naozaj baví?
Ďakujem za otázku. Váš Peter Bondra išiel podobnou cestou, že. Za malé peniaze do dobrého mužstva a s motiváciou zaujímavého bonusu. Ten mám aj ja, len v zmluve mám tuším napísané, že peniaze sa budú sypať až zo Stanley cupu. Tak čo mi ostáva.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, New York
