BRATISLAVA – Už tretí raz sa zišiel včera v Bratislave reprezentatívny Národný konvent. Hoci zaznelo množstvo návrhov a postrehov, zasadnutie neprinieslo konkrétny záver.

Predstavitelia štátu, cirkví, mimovládnych organizácií, školstva, politických strán a hospodárstva tu debatujú o mieste Slovenska v budúcej Európskej únii. Konvent prijal len všeobecné vyhlásenie, v ktorom privítal ustanovenie európskeho konventu a podporil návrh na zastúpenie kandidujúcich krajín v jeho predsedníctve.

Niektorým účastníkom prekážalo, že text záverečného vyhlásenia mali v rukách už na začiatku stretnutia, a nemohli sa doň dostať nijaké závery z diskusie.

Ján Figeľ, Pavol Hamžík a Irena Belohorská, slovenskí zástupcovia v európskom konvente, sa minulý týždeň zúčastnili na jeho prvom zasadnutí. „Naše postavenie v konvente je úplne rovnocenné,“ zhodnotil prístup ku kandidujúcim krajinám Figeľ.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan označil vytvorenie európskeho konventu za unikátnu príležitosť, pretože prvýkrát v histórii európskej integrácie môže aj Slovensko ovplyvňovať vývoj a budúcu podobu únie.

Podľa prezidenta Rudolfa Schustera by Slovensku vyhovovala federalizovaná Európa: „Model federalizácie je blízky stredoeurópskemu priestoru už od čias Milana Hodžu.“

Predseda zahraničného výboru parlamentu Peter Weiss navrhol, aby sa Slovensko zasadilo za prijatie budúcej európskej ústavy alebo zmluvy, v ktorej by boli základné práva členských krajín.

Podľa predsedu integračného výboru Františka Šebeja však bude komplikované zhodnúť sa na ústave. „Európska pravica nebude súhlasiť, aby boli v ústave zakotvené povedzme rozsiahle práva v sociálnej oblasti, kým ľavica ich tam bude legitímne presadzovať.“ Podľa neho nie je preto možné, aby slovenský konvent zaujal jednotné stanovisko.

Juraj Stern zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku navrhol do uznesenia zo zasadnutia zakotviť, že konvent sa jednoznačne zasadzuje za integráciu do aliancie. „Bol som prednášať študentom v Banskej Bystrici. Debata sa zvrtla na to, či nás v jeseni prijmú do NATO, alebo nie. Cítil som, že tieto deti majú strach, čo bude, ak nás zase neprijmú. Stále však v novinách čítame výroky politikov o tom, že to pôjde aj bez NATO,“ povedal, odvolávajúc sa na článok v SME. Súhlasila aj Irena Belohorská. Podľa nej, ak sa nám nepodarí integrovať, postihne to nielen mladú generáciu, „ktorá si môže dnes kúpiť lístok a zajtra odísť preč“, ale aj jej rodičov.