Šéf Slovenského olympijského výboru FRANTIŠEK CHMELÁR sa krátko pred cestou do Turína dožil 60. narodenín (4. februára), ale oslavu jubilea odložil na čas po olympiáde. Veril, že po návrate bude čo oslavovať, radosť sa znásobí.
Slovensko ide na svoju štvrtú zimnú olympiádu v ére samostatnosti. A aj keď sa u nás situácia v zimných športoch v poslednom čase nezlepšila, ba v niektorých sa očividne zhoršila, vysielame najpočetnejšiu výpravu športovcov. Nie je to paradox?
Na prvý pohľad áno. Ale všimol som si, že aj naši susedia, či už Česko alebo Rakúsko, majú najsilnejšie výpravy. Dejisko olympiády je relatívne blízko a zrejme je to aj tým, že olympijský program sa rozšíril - už zahŕňa 84 disciplín. Šancí bojovať o medaily je viac. Spočiatku sme nepredpokladali, že pôjde tak veľa lyžiarov, do výpravy pribudli na poslednú chvíľu po splnení kritérií aj bobisti, doplnili ju ďalší sánkari.
Veľa diskusií prinieslo rozhodnutie výkonného výboru, ktoré následne odobrilo aj plénum SOV: do Turína sa otvorili dvere siedmim mladým pretekárom - lyžiarom i sánkarke - hoci nesplnili limity nášho olympijského výboru. Olympiáda je vrcholné športové podujatie, mali by na nej štartovať najlepší, najvýkonnejší športovci. Či nie?
V princípe áno. Ale ak chceme v ťažkej chvíli pomôcť nášmu športu, musíme urobiť aj neštandardné rozhodnutia. Klasické lyžovanie sa dostalo do tragickej situácie: v skokoch či v severskej kombinácii už pomaly niet pretekárov, trénerov, záujem vymizol. Aj bežcov je minimum. Slovenský lyžiarsky zväz sa trápi sám so sebou, ťažko možno čakať, že v tejto situácii vyšle nové impulzy. V zjazdovom lyžovaní cítiť záblesky talentu, ale to len vďaka podpore rodičov. Máme sa pozerať na tento stav a nič neurobiť? Tak sme spravili to, čo môžeme - nominovali sme na olympiádu mladých, ktorí majú splnené limity medzinárodných federácií. Teraz od nich nečakáme žiadne zázraky. Ale vidíme v nich nádej, že dôveru nám môžu splatiť o štyri roky vo Vancouveri či na ďalších olympiádach.
Trochu úsmevne znie príbeh ukrajinského rodáka Igora Macypuru, ktorý len nedávno dostal slovenské občianstvo, mal splnené kritériá, prevzal si už olympijský výstroj aj letenku a v poslednej chvíli dostal stop. Prečo tá náhla zmena?
Ani ja som nečakal, že v jeho prípade môžu vzniknúť komplikácie. Pri schvaľovaní nominácie na výkonnom výbore však prevážil názor, že naše krasokorčuľovanie by sa nemalo uberať cestou získavania športovcov z iných krajín. Navyše chlapec sa nezdržuje na Slovensku, študuje a trénuje v Amerike. Padli otázky, aký význam to prinesie nášmu krasokorčuľovaniu? Tu nejde o osobu Macypuru, ale o systém. Nakoniec som sa na exekutíve aj ja priklonil k väčšinovému názoru.
Boli ste aj na predchádzajúcich olympiádach. Ako by ste porovnali atmosféru pred Lillehammerom '94, Naganom '98, Salt Lake City '02 a pred Turínom?
Sme opatrnejší, realistickejší. Predtým sme boli presvedčení, že medaila musí prísť, ale ako to v športe zavše býva, veci sa nemusia vyvíjať podľa predstáv. Navyše v tejto zime nemali naši reprezentanti oslnivé výsledky. Nemáme jasného favorita na medailu. Ak príde, bude to príjemné prekvapenie.
Kde by ste ju čakali najskôr?
U bežca na lyžiach Martina Bajčičáka v jeho najsilnejších disciplínach - skiatlone a maratóne. Prípadne u snoubordistu Rada Žideka, ak ho v krose súperi nevyhodia z dráhy.
Čo by vás v Turíne sklamalo?
Ak by sa hokejisti nedostali zo základnej skupiny do play off.
Obávate sa niečoho?
Zranení, chorôb našich športovcov, ktoré nás postihli už pred cestou do Turína. Dopingových afér. A tiež hrozieb teroristických útokov.
Na čo sa najviac tešíte?
Na vynikajúci šport, na stretnutia s priateľmi. V príprave sme urobili, čo sa dalo. Teraz nastupuje emocionálna fáza, napätie narastá.
Čo by ste boli ochotný obetovať, ak sa dočkáte prvej medaily pre Slovensko zo zimnej olympiády?
Niečo by sme už vymysleli. Na strihanie hlavy dohola sa cítim už starý. Možno by som zniesol kúpanie v ľadovo chladnej vode.
Turín vyhral pred siedmimi rokmi kandidatúru aj v súboji s Popradom-Tatrami. Myslíte si, že sa táto generácia športovcov dožije zimnej olympiády na Slovensku?
Táto myšlienka nie je mŕtva. Vysoké Tatry si však žiadajú rozsiahle investície, aby sa dostali na úroveň popredných svetových stredísk. Kým na to nemáme, niet sa o čom baviť. Táto generácia sa olympiády na Slovensku zrejme nedočká, ale ich deti možno áno. Kandidatúra nepripadá do úvahy skôr ako v roku 2018, reálnejšie vyzerajú termíny 2022, 2026. To znie dnes veľmi, veľmi ďaleko.
