BRATISLAVA - Ľudia na Slovensku sú dnes so svojím životom spokojnejší, ako boli pred tromi rokmi. Najnovší prieskum, ktorého výsledky zverejnil Eurobarometer, ukázal, že percento tých, čo sú "skôr spokojní" stúplo od roku 2003 do jesene 2005 zo 48 na 55 percent. Veľmi spokojných je deväť percent ľudí. Počet veľmi či skôr nespokojných klesol o desať percent.
Autori správy si rastúci optimizmus vysvetľujú "pozitívnym vplyvom vstupu do únie na slovenskú ekonomiku". Za ďalší dôvod považujú to, že sociálne a ekonomické reformy "začínajú po šestnástich rokoch prinášať síce nie veľmi výrazné, ale predsa citeľné zlepšenie ekonomickej situácie značnej časti obyvateľov".
Tí, na ktorých reformy dopadli tvrdšie, sa presunuli zo skupiny "skôr nespokojní" do skupiny "vôbec nie spokojných".
Sociologička Oľga Gyarfášová z Inštitútu pre verejné otázky si myslí, že optimizmus dlhodobo rastie nielen pre ekonomické či sociálne reformy, ale dôležité sú aj "otázky celkového smerovania krajiny, zvládnutý zápas s mečiarizmom, vstup do EÚ, stúpajúci kredit našej krajiny v zahraničí a množstvo nových príležitostí, ktoré sa v rôznych oblastiach života otvárajú". Podľa nej ustupuje "kultúra sťažovania" a "bolestínstvo", pocity ukrivdenosti ustupujú a ľuďom sa začína sa zvyšovať sebavedomie.
Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied si nemyslí, že Slováci boli veční pesimisti. Hovorí, že pesimizmus súvisel s reálnymi životnými podmienkami ľudí. Rast optimizmu podľa nej odráža zlepšovanie vyhliadok pre časť ľudí, ktorým sa otvárajú po vstupe do únie nové možnosti v zahraničí, ale, vďaka európskym peniazom, aj doma na Slovensku.
Horšie vidia obyvatelia Slovenska svoju finančnú situáciu a nezamestnanosť. Zlepšenie svojej finančnej situácie očakávalo 21 percent respondentov zo Slovenska (v únii ich bolo 25 %), zhoršenie
35 % (v únii 19 %) a 41 % neočakávalo najbližší rok nijakú zmenu (v únii 53 %).
Prieskum tiež ukázal, že podľa slovenských respondentov by mal byť prioritou najbližších 10 - 15 rokov najmä boj s rastúcimi cenami. Myslí si to 43 % ľudí (v únii 29 %).
Kusá hovorí, že na Slovensku ešte príjmy domácností podľa parity kúpnej sily nedosiahli úroveň roka 1989, takže dnes sa stále "pomaly zviechame z ťažkých dosahov ekonomickej recesie". Na ľudí a ich príjmy má podľa nej negatívne dôsledky skresanie dávok v hmotnej núdzi, ale aj redukcia výdavkov na dopravu, zdravotníctvo či zhoršujúca sa dostupnosť niektorých služieb najmä na vidieku.
V priebehu nasledujúceho roka očakáva 39 % obyvateľov Slovenska zhoršenie možnosti zamestnať (v únii 40 %), zlepšenie 20 % (rovnako aj v únii). Slovenskí respondenti sa však viac obávajú, že zhoršenie možnosti zamestnať sa, sa dotkne priamo ich - 14 % (9 % v únii).
