BRATISLAVA - Minister spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, že doteraz nepoznal pripomienky ministerstva zahraničných vecí k zmluve s Vatikánom o výhrade vo svedomí. Od rezortu dostal údajne len jeden list, kde sa píše, že "otázka výhrady svedomia nie je vhodná pre formát dvojstrannej medzinárodnej zmluvy", preto ministerstvo navrhuje najskôr pripraviť presné texty zákonov, ktoré upravia výhradu svedomia, až potom schvaľovať zmluvu. Zároveň rezort zahraničných vecí žiada preskúmať súlad obsahu zmluvy s právom Európskej únie.
Tento list poslalo ministerstvo zahraničných vecí v máji 2003, keď prebiehalo pripomienkové konanie k prvému návrhu zmluvy o výhrade svedomia. V poslednej vete listu sa píše, že toto je zásadná pripomienka rezortu zahraničných vecí. Ministerstvu spravodlivosti ju však poslali až dva dni po skončení pripomienkového konania. Minister zahraničia Eduard Kukan si myslí, že dvojdňové oneskorenie nie je "také drastické, aby naše pripomienky ignorovali". Kukan hovorí, že rezort pripomienku zopakoval aj v marci 2005, keď išla do legislatívnej rady vlády druhá verzia zmluvy.
Do legislatívnej rady vlády ministerstvo spravodlivosti zmluvu predložilo v marci, tá ju schválila s pripomienkami. Po rokovaní legislatívnej rady už štandardne nasleduje rokovanie vo vláde, potom v parlamente.
V návrhu zmluvy, ktorý minister spravodlivosti predložil do legislatívnej rady vlády, sa píše, že "zmluva je predkladaná bez rozporov". Zásadný nesúhlas so zmluvou však vyjadrili aj iné inštitúcie a minimálne sekcia ľudských práv na Úrade vlády na nich trvala. "Sekcia mala zásadné pripomienky a zásadný nesúhlas s uzavretím zmluvy, k odstráneniu nášho rozporu nedošlo, napriek tomu sa v návrhu (predloženom na rokovanie legislatívne rady - pozn. red.) píše, že sekcia nemala pripomienky," povedala Jana Kviečinská, generálna riaditeľka sekcie ľudských práv.
Táto sekcia sa bežne vyjadruje k návrhom zákonov a zmlúv, ktoré sa týkajú ľudských práv. Kviečinská povedala, že keď sa dozvedeli, že návrh ide na rokovanie legislatívnej rady bez ich zásadného rozporu, pokúsili sa členom rady prostredníctvom sekretára zaslať svoje stanovisko. "Členovia legislatívnej rady ma informovali, že im stanovisko nebolo distribuované."
Zásadné pripomienky mali proti prvému návrhu zmluvy v pripomienkovom konaní aj iné rezorty - ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby, Generálna prokuratúra. Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Dana Gregorová povedala, že pripomienky poslali, ale tým, v akej podobe ministerstvo spravodlivosti predložilo zmluvu na legislatívnu radu vlády, sa ďalej nezaoberali.
Koncom roka 2004 hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fidesz na otázku SME, ako prebieha pripomienkové konanie, odpovedal, že na svojich zásadných pripomienkach trvá rezort výstavby, životného prostredia, Generálna prokuratúra a Úrad vlády. V januári 2005 už napísal, že rozpor pretrváva už len s ministerstvom výstavby. Kviečinská hovorí, že v ich prípade určite k dohode nedošlo. Ak rozpor o návrhoch zákonov či zmlúv trvá, tak by sa s touto informáciou mali predkladať na rokovanie legislatívnej rady vlády, prípadne aj do vlády.
Čo si vyčítajú Kukan a Dzurinda s Lipšicom?
Výčitky Kukana a Dzurindu
minister spravodlivosti nemal poverenie rokovať ozmluve, zmluva je zlá, vyvolá nekonečnú polarizáciu spoločnosti, katolícka vierouka ovplyvní svetské veci, medzinárodná ľudskoprávna zmluva stojí nad slovenskými zákonmi, katolíci tak získajú väčšie práva, zmluva je samovykonateľná, oblasti výhrady svedomia sú široké a nekonkrétne, katolícka zmluva stojí nad slovenskými zákonmi, zmluva je nevypovedateľná.
Čo na to Lipšic
poverenie na rokovanie o zmluve som mal, ministerstvá aj Úrad vlády vedeli, že o zmluve rokujem, o výhrade svedomia podľa katolíckej vierouky hovorí aj základná zmluva s Vatikánom, Svätá stolica je subjekt medzinárodného práva, preto je zmluva medzinárodná, iné cirkvi subjekt medzinárodného práva nemajú, výhradu svedomia musia ešte upraviť zákony, zmluvu možno vypovedať po dohode oboch strán.
