4. júla 1998 - ako odpoveď na zmenu zákona sa z SDK stáva politická strana. Jej členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb, ktorí museli formálne opustiť svoje materské strany. Odmietol to urobiť predseda KDH Čarnogurský, vo voľbách preto nekandidoval. Predsedom SDK sa stáva Mikuláš Dzurinda.
25. - 26. september 1998 - Aj napriek tomu, že vo voľbách zvíťazilo HZDS, vládu zostavila opozícia. Premiérom sa stal Dzurinda. Vo vláde okrem SDK boli SMK, SDĽ a SOP.
1998 - 2000 - Dzurinda sa neúspešne pokúsil vytvoriť z SDK regulárnu politickú stranu, neúspešne sa pokúsil aj o získanie predsedníckeho kresla v KDH, ktoré chcel zlúčiť s SDK.
17. november 2000 - ustanovujúcim kongresom vznikla SDKÚ. Pohltila veľkú časť bývalých členov SDK, čo materským stranám koalície privodilo prepad preferencií. S novovzniknutou stranou, ktorej predsedom sa stal Dzurinda, sa ostatné pôvodné strany SDK nezlúčili a zostali samostatnými subjektmi.
2000 - 2002 - Dzurinda aj napriek množstvu sporov vnútri vládnej koalície, najmä s ľavicovými SDĽ a SOP, dokončil svoje prvé funkčné obdobie v kresle predsedu vlády. Vysoký kredit si získal najmä v zahraničí, ktoré oceňovalo výraznú zmenu politiky v porovnaní s Mečiarom.
20. - 21. september 2002 - faktickým víťazom parlamentných volieb sa prekvapujúco stáva pravica. Mikuláš Dzurinda sa opäť stáva premiérom. Vládu zostavil spolu s ANO, KDH a SMK. Prakticky od začiatku ju sprevádzali vnútrokoaličné spory najmä medzi ANO a KDH. Dzurinda v týchto sporoch striedavo podporoval každú zo spomínaných strán, spočiatku to boli liberáli, neskôr sa karta obrátila v prospech KDH.
