Koniec spoločných začiatkov a začiatok konca dobrých vzťahov. Od tejto chvíle už pôjde KDH ešte s Jánom Čarnogurským a SDK už s Mikulášom Dzurindom, každý svojou stranou. FOTO - ARCHÍV TASR |
Aj napriek mnohým sporom a nedorozumeniam bol 16-ročný príbeh Mikuláša Dzurindu a KDH najmä o spolupráci a spojenectve.
Súčasný premiér bol v roku 1990 jedným zo zakladajúcich členov KDH a postupne sa vňom vypracoval na dôležitú osobnosť. Roky v opozícii, keď vládol Vladimír Mečiar, tento vzťah len utužili.
Spolupráca pokračovala aj po roku 1998 a neprerušil ju ani Dzurindov odchod a založenie vlastnej strany SDKÚ. Všetky prekážky prekonávala programová blízkosť politikov z oboch strán. Až teraz ju prerušilo rozhodnutie KDH o odchode z vlády a tvrdé slová Pavla Hrušovského na adresu súčasného premiéra.
Politológ Miroslav Kusý sa neodváži tvrdiť, že spolupráca KDH a SDKÚ ruší na dlhšie obdobie a vôbec si nemyslí, že sa skončila definitívne. "Pravidlá hry sú veľmi cynické," hovorí. Okrem toho určite im "nie je bližší Smer ani HZDS".
Koniec sa blížil dlhšie
Ivan Šimko, kedysi Dzurindova pravá ruka, neskôr obeť jeho politiky, si myslí, že vzťah KDH a SDKÚ smeroval ku kolapsu už dlhšie. Presvedčil sa o tom minulý rok v lete, keď KDH bez konzultácie v koalícii vyzvala ANO na odchod z vlády. "Už vtedy som nadobudol presvedčenie, že došlo k hlbokému odcudzeniu," hovorí Šimko.
Ak by mal jedným slovom charakterizovať príčinu odcudzenia, povedal by, že je to sebectvo. "Politika, ktorá pred rokom 1998 predstavovala istú nádej, potom istým spôsobom stratila príťažlivosť pre ľudí, lebo začala príliš sledovať svoje vlastné ciele."
Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský sa v tomto spore kloní na stranu svojich nasledovníkov. "Na postoji Dzurindu pociťujem prílišný oportunizmus voči moci," vyhlásil.
Dlhoročná politická oponentka SDKÚ aj KDH Oľga Keltošová tiež viní Dzurindu. Po prvé za to, že v roku 1998 odišiel z KDH a zobral so sebou časť jeho členov, po druhé za jeho "pragmatickú politiku" a čoraz užšiu kooperáciu s HZDS. "Toto všetko prispievalo od roku 1998 k postupnému vymedzovaniu sa KDH voči SDKÚ v rôznych kauzách," povedala.
Dzurinda je modernejší
Milan Ftáčnik, jeden z lídrov kedysi vplyvnej SDĽ, ktorá bola v prvej Dzurindovej vláde, mal bližšie k Dzurindovi. "Snažil sa robiť liberálnejšiu a tolerantnejšiu politiku, ktorá je rozhodne bližšie ľavicovému rozmýšľaniu ako fundamentálny princíp KDH," povedal.
KDH podľa Ftáčnika presadzuje kresťanské hodnoty formou "zákazov, obmedzení, trvania na jednom jedinom správnom názore". Dzurinda vraj založením vlastnej strany dokázal, že s touto líniou nechce mať nič spoločné.
V rokoch 1998 až 2002 bol Ftáčnik ministrom školstva. V tom čase nevnímal nejaké ideologické spory medzi Dzurindom a KDH. V tom čase vláda schvaľovala aj základnú zmluvu s Vatikánom a vtedy Dzurinda robil podľa Ftáčnika veľmi podobnú politiku ako KDH.
Aj napriek tomu, že pre mnohých je KDH príliš konzervatívne, drží svoju stranícku líniu a hodnotový systém. Naopak Dzurinda sa vďaka svojej pragmatickej politike často dostáva do situácií, ktoré sú ťažko predvídateľné, myslí si Keltošová. "Ja by som radšej rokovala s KDH, od ktorého viem, čo ma čaká, ako s Dzurindom," vyhlásila.
Opätovné zblíženie je možné
Aj napriek vlastným negatívnym skúsenostiam Šimko tvrdí, že "by bolo úplne nespravodlivé" hodnotiť pôsobenie Dzurindu a jeho vlád jednostranne negatívne. Slovensko je dnes podľa neho demokratickým a uznávaným štátom s fungujúcou ekonomikou. Chýba mu však spravodlivosť a solidarita, naopak, veľa je arogancie a násilia. "Nakoniec ja sám som sa takým spôsobom dostal mimo koalície, že som v podstate narazil na tieto veci a stalo sa to predmetom mo-jej výhrady v svedomí," povedal.
Šimko pripúšťa, že v živote sa stávajú rôzne prekvapenia, a preto sa nedá vylúčiť ani návrat k spolupráci medzi SDKÚ a KDH. "Dzurinda je nepochybne obratný politik a vyvodí si z toho pre seba ponaučenie."
Predstaviť si to "v nejakej väčšej koalícii, kde by neboli len tieto dve strany", vie aj Čarnogurský pod podmienkou, že si to budú vyžadovať záujmy štátu. Hodnotenie bývalého straníckeho kolegu uzavrel s tým, že to bol a aj je talentovaný politik. "Až taký talentovaný, že pre výkon moci bol ochotný ísť ďalej, než je ochotné KDH ako celok," povedal.
roman pataj