Čo prekáža premiérovi na zmluve
1. Priširoké a nejasné oblasti výhrady vo svedomí
Článok 4 zmluvy hovorí podľa premiéra o "veľmi veľkom rozsahu oblastí, na ktoré sa môže výhrada vo svedomí vzťahovať", má ísť o oblasť ozbrojených síl, zdravotníctva, vzdelávania, právnych služieb, pracovnoprávnych vzťahov, pričom premiér upozornil, že tento rozsah je na jednej strane "veľmi široký a na druhej málo konkrétny", lebo v článku sa napríklad pojmy ako vzdelávanie či zdravotníctvo nijako bližšie nespresňujú, iba sa vymenúvajú niektoré činnosti, o ktoré "najmä" má ísť.
FOTO - SITA
2. Katolícka cirkev zasahuje do svetských vecí
Dzurinda upozornil, že vzhľadom na veľký rozsah oblastí, v ktorých možno využiť výhradu svedomia, by sme "veľmi významným spôsobom vtiahli katolícku cirkev a Svätú stolicu do rozhodovania o svetských veciach". Premiér to zdôvodnil tým, že článok tri zmluvy hovorí, že každý má právo odmietnuť konať to, čo považuje za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad Magistéria katolíckej cirkvi. "Išlo by o významný prielom v našom právnom poriadku, keď by súdy rozhodujúce napríklad o pracovnoprávnych vzťahoch museli reflektovať, možno konzultovať, Magistérium katolíckej cirkvi pri hľadaní rozsudku konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu."
3. Samovykonateľnosť zmluvy
Premiér je presvedčený, že zmluva o výhradách svedomia je samovykonateľná a možno sa na ňu odvolávať hneď po jej ratifikácii, bez ohľadu na zákony. Ak podľa neho zástancovia zmluvy tvrdia, že samovykonateľnosť zmluvy odbúrava článok 5, ktorý hovorí, že "právo uplatňovať výhrady vo svedomí možno uplatniť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a v jeho medziach", nie je to pravda. Dzurinda si dal urobiť právnu analýzu, podľa nej v tejto vete chýba slovo "iba", aby bola samovykonateľnosť zmluvy úplne vylúčená. Dzurinda upozornil, že namiesto toho, je v článku ďalšia veta, ktorá hovorí, že "medze a spôsob uplatnenia upraví Slovenská republika tak, aby sa zachovala podstata a zmysel práva uplatňovať výhrady vo svedomí".
4. Polarizácia spoločnosti
Premiérovi sa nepáči, že katolícki veriaci budú mať iné právne postavenie, lebo ich zmluva so Svätou stolicou je nadradená zákonom, na rozdiel od právneho postavenia iných veriacich a ľudí bez vierovyznania. "Nepovažujem za dobré, aby sa polarizácia spoločnosti v tomto smere ďalej prehlbovala," povedal.
5. Komisia na výklad sporných vecí spustí turbulencie
Problém vidí premiér aj v komisii, ktorá má posudzovať oblasti výhrady svedomia, predkladať pripomienky k zákonom, vyhodnocovať uplatňovanie zmluvy a navrhovať jej dodatky. Podľa Dzurindu má komisia širokú pôsobnosť, stále by prichádzala s témou výhrady vo svedomí, žiada upraviť nové zákony a Slovensko by sa tak "dostalo do nikdy nekončiaceho sa procesu a stále by to vyvolávalo spoločenské turbulencie".
6. Zmluva je nevypovedateľná
Neprijateľné je podľa premiéra aj to, že zmluva je nevypovedateľná a uzatvára sa na neurčitý čas.
Ako zmluvu bráni minister spravodlivosti
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, že pripomienky SDKÚ počul včera po prvý raz. Od rezortu zahraničných vecí údajne doteraz dostal jednu pripomienku, a to požiadavku, aby sa najskôr pripravili a prijali zákony, ktoré majú upravovať výhradu vo svedomí a až potom sa prijala zmluva o výhradách vo svedomí. Túto pripomienku dostal Lipšic v máji 2003. K pripomienkam, ktoré včera vymenoval Dzurinda, sa Lipšic nechcel včera vyjadriť, povedal, že tak urobí dnes. Vyberáme argumenty, ktorými minister Lipšic bránil zmluvu už v minulosti v rozhovore pre denník SME.
1. Rozsah zmluvy Lipšic zužoval
Zmluva podľa Lipšica len "upravuje oblasti, v ktorých bude možné uplatniť výhradu vo svedomí". To majú urobiť konkrétne zákony. Tie podľa neho môžu stanoviť pre lekára, ktorý si uplatňuje výhradu vo svedomí aj povinnosti, napríklad informovať ženu, kde sú zákroky dostupné. Lipšic navyše oproti pôvodnému návrhu zmluvy vypustil možnosť, aby si výhradu vo svedomí uplatňovali aj sudcovia a prokurátori, tí vypadli, lebo podľa Lipšica je základným poslaním sudcu aplikácia platného práva a "pokiaľ s ním nesúhlasí, mal by abdikovať". Naopak, základným poslaním lekára gynekológa podľa neho nie je vykonávať interrupcie, preto v tomto prípade má na výhradu vo svedomí právo a štát by mal mať záujem, aby medzi lekármi existovala pluralita názorov
3. Zmluva nie je samovykonateľná
Minister prízvukoval už v minulosti, že sám do návrhu zmluvy presadil článok 5, ktorý hovorí, že výhradu vo svedomí možno uplatniť v medziach slovenských zákonov. "Pre mňa nie je priateľné, aby normy ktorejkoľvek inej inštitúcie mali nadradený charakter nad normami nášho štátu. Zmluva nie je priamo aplikovateľná. Bola to moja základná požiadavka," povedal.
4. Výhrada vo svedomí je pre všetkých
Výhradu vo svedomí upravia zákony a na základe zákonov bude toto právo môcť využiť ktokoľvek. Minister spravodlivosti to už v minulosti vysvetľoval na príklade výhrady vo svedomí pri vojenskej základnej službe: "Podľa našej ústavy možno odmietnuť z dôvodu výhrady vo svedomí vojenskú službu. Mladí ľudia ju odmietajú z rôznych dôvodov, nielen z dôvodu výhrady vo svedomí. Nikdy sa to nepreskúmavalo a nie je to ani možné, lebo ide o vnútorné psychické rozhodnutie."
5. Komisia nerozhoduje, len radí
Komisia, ktorú má na vykonanie zmluvy zriadiť Slovensko spolu so Svätou stolicou, má mať podľa zmluvy len poradný charakter, Lipšic povedal, že "nebude mať rozhodovacie právomoci, bude konzultovať sporné otázky, bude môcť dávať pripomienky k návrhom zákonov, podnety na legislatívnu úpravu, bude to čisto konzultačný orgán dvoch zmluvných strán". (haj)
