Zrejme kľúčovou otázkou najbližších dní bude otázka termínu parlamentných volieb. Motivácie politikov môžu byť rozdielne. Po rozhodnutí SDKÚ nepredložiť vatikánsku zmluvu o výhrade vo svedomí do vlády sa premiér a šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda v skutočnosti rozhodol pre voľby. Nemá prečo s nimi čakať až do septembra. Dôvodom môže byť úvaha, že "čierny Peter" rozpadu koalície sa pripíše "ultimatívnemu" KDH.
Dzurinda tak bude zbierať všetkých váhajúcich a liberálne zmýšľajúcich voličov. To sa týka bývalých voličov a sympatizantov ANO, ale najmä potenciálnych voličov Martinákovej Slobodného fóra, a zaktivizuje aj vlastných váhavých prívržencov. Motív - silnejší Dzurinda a slabšie KDH - môže tešiť najmä Vladimíra Mečiara, pre ktorého je bližšia Dzurindova strana ako partner hnutia po voľbách.
Odkaz Dzurindu Martinákovej
Dzurinda Martinákovej už na tlačovke poslal nepriamy odkaz, keď jej návrh uskutočniť referendum o vatikánskej zmluve označil za populizmus. Ďalšou výhodou pre premiéra môže byť skutočnosť, že v relatívne krátkom čase do júna sa jednou z najdôležitejších tém všetkých politických debát stane vatikánska zmluva, už menej sa bude hovoriť o tom, čo je blízke Martinákovej fóru, a to je kritika Dzurindových reforiem.
Premiérovi však takýto prípadný zámer môže narušiť iniciatívny šéf HZDS Vladimír Mečiar. Ten cez víkend povedal, že ak KDH odíde z vlády, tak HZDS do parlamentných volieb nebude vyslovovať nedôveru premiérovi. Pre Dzurindu vôbec nemusí byť výhodné vládnuť s Mečiarom na základe opozičnej zmluvy až do septembra. To by SDKÚ skôr oslabilo, kým ono chce do júna preferenčne zosilnieť.
O predčasné voľby nebudú mať zrejme záujem viacerí nezávislí poslanci, ale aj Lintnerov poslanecký klub. KDH tiež môže nechať Dzurindu trápiť sa s Mečiarom do septembrových volieb.
Jún je možný
Pre júnový termín volieb je rozhodujúca politická vôľa parlamentných strán. Problém s predčasnými voľbami v júni by nemal mať Ficov Smer a ani komunisti. "Čudnú úradnícku vládu" a ani okyptenú Dzurindovu predsa len nemusí tolerovať ani čerstvá opozičná strana KDH. Podobne aj SMK nemá dôvod čakať na voľby až do septembra. Musí sa však nájsť potrebných minimálne 90 hlasov na prijatie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia.
Zákon môže predložiť vláda v skrátenom legislatívnom konaní a parlament ho v priebehu februára môže schváliť. Možná je aj poslanecká iniciatíva, ale trvalo by to dlhšie. Pre júnový termín volieb sú dôležité niektoré termíny, ktoré sú v zákone o voľbách. Volebný zákon hovorí, že šéf parlamentu deň volieb určí najneskôr 110 dní pred ich konaním. Do poslednej júnovej soboty, keď by sa mohli voľby konať, je oddnes 137 dní.
Podá demisiu aj Hrušovský?
Je otázkou, či má podať demisiu aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Z logiky konania KDH vyplýva, keďže odchádza z koalície, tak by mal abdikovať aj Hrušovský na svoju parlamentnú funkciu. Má však niektoré ústavné právomoci, ktoré by mohli priniesť aj komplikácie.
Ako šéf parlamentu vyhlasuje a určuje deň volieb. To sa hovorí nielen v zákone o voľbách, ale aj v Ústave SR. Existujú totiž právne názory, že v tejto kompetencii nie je zastupiteľný a nemohol by to za neho urobiť ani podpredseda parlamentu Béla Bugár alebo Viliam Veteška. Šéf parlamentu má niektoré právomoci aj v prípade, že by prezident nemohol vykonávať svoju funkciu pre závažné dôvody
