, že Mohamed sa správa ako terorista, je to škandál.

Pre Európana, ktorý je zvyknutý na obrazy Ježiša (v kresťanskej tradícii považovaného za Božieho syna) aj na zobrazovanie Boha v podobe bradatého starca so svätožiarou, je hnev moslimov ťažko pochopiteľný.

V islamskej tradícii, podobne ako v židovskej je zobrazovanie Boha zakázané, hoci podľa niektorých arabistov je islamský zákaz menej prísny. Obe náboženstva sa vyhýbajú zobrazovaniu Boha, ortodoxní Židia navyše ani nepíšu meno Boha, aby nemohlo byť zmazané.

V synagógach ani mešitách nenájdete, na rozdiel od kresťanských (hlavne katolíckych), takmer žiadne obrazy a už vôbec nie obrazy Boha. Tóra ani Korán nie sú ilustrované, ak, tak len dekoratívnymi motívmi.

Boh je podľa Židov a moslimov taký dokonalý, že ho človek nemôže zobraziť. V moslimskej tradícii sa za dokonalého považuje aj Mohamed, aj keď doslovný zákaz jeho zobrazovania v Koráne nie je a v niektorých moslimských krajinách môžete obrazy proroka kúpiť aj na trhu.

"Je hrozné, ak neveriaci zobrazuje proroka a ak ho znesväcuje takými nechutnosťami. Vy Európania ste bezbožní, na svojho Boha pľujete, ale pre nás je to, ako keby ste povedali, že naša matka a otec sú vrahovia," vysvetľuje moslimský hnev Ekrima Dabri z islamského trustu Waqf v Jeruzaleme. Dabri hovorí, že to, čo sa stalo, prekročilo všetky medze. "Ukázalo sa, že ste veľmi netolerantní a skutočne nechápete našu vieru."

No priznáva, že za protestmi môže byť aj politika: "Je zrejmé, že niektorým extrémistom toto len pomôže."

"To, čo sa stalo, bolo veľmi nešťastné," hovorí rabín Tuvia Friedmann z telavivskej reformovanej synagógy. "Židia aj moslimovia nezobrazovali svojho Boha a prorokov, aby sa odlíšili od modiel polyteistických náboženstiev. Je to veľmi barbarské, ale moslimovia si musia zvyknúť."

Tvár môže dať človeku iba Boh

Ortodoxný islam zakazuje zobrazovať akékoľvek živé bytosti. Nerobí tak z estetických dôvodov. Považuje to za rúhačstvo, prejav ľudskej pýchy, ktorý sa snaží napodobniť božský akt stvorenia, na rozdiel od Boha však nedokáže svoje výtvory oživiť.

Panovala tiež obava, že by sa zobrazenia mohli stať predmetom kultu, ktorý by ohrozoval základný bod islamskej viery, uznanie jedinečnosti Boha. Tá je v islame zdôrazňovaná viac ako v kresťanstve, aj Mohamed je dôrazne považovaný iba za človeka, a aj jeho uctievanie by malo byť obmedzené.

Nešlo iba o problém islamu, obrazoborecké hnutia sa z podobných dôvodov v stredoveku objavovali aj v pravoslávnom kresťanstve.

V praxi sa zákaz zobrazovania živých bytostí v histórii často nedodržiaval. Oveľa prísnejšie sa však chápe zákaz zobrazovať proroka Mohameda. Zákaz sa vzťahuje aj na ďalšie biblické postavy, napríklad Ježiša, ktoré islam uznáva za Mohamedových predchodcov. "Vo viac ako dvojhodinovom filme Posolstvo, nakrútenom pred štvrťstoročím o Mohamedovom živote, sa prorok vôbec neobjavuje," povedal českým Lidovým novinám arabista Luboš Kropáček.

Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Tel Aviv(pm)