Vyvrátenie stromov spôsobil mokrý ťažký sneh a vietor. Podľa Michala Anettu z arboréta najviac padali cezmíny, cyprušteky či tuje. Niektoré pritom poškodili kry okolitých rododendronov. Zlomila sa aj kryptoméria, ihličnan z Japonska, známa črepníková drevina. "Je nám ľúto za osemdesiatročným vzácnym hlohom. Najväčšiu škodu predstavuje strom praslenovec dáždnikový, z ktorého rástli v 67-hektárovom parku iba tri stromy," povedal Anetta. Škoda každej starej dreviny je podľa neho nevyčísliteľná.

Niektoré stromy sa pracovníci arboréta pokúsia zachrániť. Keď prestane mrznúť, ich korene zasadia do zeme a kmene priviažu o iné. Až nasledujúca sezóna ukáže, či naozaj prežijú. Stálozelené dreviny občas spáli mráz. Veľké škody narobil v zime v roku 1929, keď bolo mínus tridsať stupňov.

V tomto roku namerali "len" 18 stupňov pod nulou. "Mráz neublíži drevinám, ak je ochladzovanie postupné, ako to bolo tento rok. Zdá sa, že vydržali aj bambusy. Skutočné škody sa ukážu až na jar," hovorí.

Stromy a kry arboréta, ktoré sú zelené v lete i v zime, pochádzajú z teplejších južných pásiem. Pokusne ich tam vysadil Migazzi pred vyše sto rokmi a v našich podmienkach sa udomácnili. Citlivé rododendrony chránia pred zimou tak, že ich zakrývajú čečinou. .

Autor: bej