ra Lukašenka písal aj Tóda. V jeho článkoch boli napríklad informácie o postoji bieloruských úradov k slovenským mimovládnym organizáciám, ktoré v krajine pôsobia, a o zamietaní žiadostí o víza aktivistom aj novinárom. Tóda v minulosti Bielorusko navštívil a písal taktiež o kongrese protilukašenkovskej opozície. Veľvyslanectvo zamietnutie žiadosti nijako nezdôvodnilo a bez vysvetlenia mu vrátilo jeho cestovný pas.
Podľa Balázsa Jarábika z Nadácie Pontis je bežnou praxou bieloruských úradov, že ľudí, ktorí režimu "nesedia", jednoducho nevpustia do krajiny, alebo ich vyhostia. "Už ani neviem, koľkého poľského žurnalistu vyhostili," povedal.
Jarábik si myslí, že o takýchto prípadoch rozhoduje priamo tajná polícia KGB. Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí totiž často iba prevezme zoznamy nežiaducich osôb od KGB a víza neudelí. Myslí si, že o vízach veľvyslanectvo v Bratislave ani nerozhoduje.
Podľa ľudí z Pontisu Minsk nepovolil vstup už niekoľkým Slovákom z mimovládnych organizácií. Do Bieloruska nemohol vycestovať napríklad ani Martin Bútora z Inštitútu pre verejné otázky alebo českí senátori Karel Schwarzenberg a Jaromír Štěnina, ktorí sa chceli stretnúť s predstaviteľmi opozície.
Konzulka Antonina Strunevskaja pred časom SME tvrdila, že Minsk odmietol udeliť víza iba v jedinom prípade. Dôvody, prečo Tóda nedostal víza, nekomentovala. Na otázku, či o prideľovaní víz zahraničným novinárom a ľuďom z mimovládnych organizácií rozhoduje KGB, priamo neodpovedala.
Autor: knm
