Obklopený ženami v olympijskej dedine v Bardonecchii oslávil Pavol Hurajt sobotňajšie 28. narodeniny. Popradský biatlonista posledné tri roky trénuje spolu so zverenkyňami Juraja Sanitru. Tie, na rozdiel od mužského kvarteta, ktoré dolaďuje formu v inom talianskom zimnom stredisku Ridnaun, sú v Turíne už od stredy, a tak mal Paľo na oslave riadny babinec. "Bola to len taká malá oslava. A ten babinec? Už som si na to zvykol. Teším sa, keď sa k výprave pripoja aj ostatní chalani," vysvetľoval slovenský biatlonista tesne po včerajšom popoludňajšom tréningu v dejisku olympijských súťaží. Spolu s kvartetom Soňa Mihoková, Anna Murinová, Marcela Pavkovčeková a Jana Gereková dorazil do najvzdialenejšej olympijskej dediny v Turíne medzi prvými. Deväť dní pred začiatkom hier. "Keď sme sa ubytovávali, boli tu vari len štyri krajiny. Teraz je tu už oveľa veselšie."

Hoci sa Hurajt v kolotoči biatlonového Svetového pohára pohybuje už siedmy rok a má za sebou šesť štartov na majstrovstvách sveta, v Turíne zažije olympijskú premiéru. Do Salt Lake City sa pred štyrmi rokmi nekvalifikoval. Aby v sezóne 2003/2004 prišli jeho zatiaľ najkrajšie športové chvíle. V americkom Fort Kente (šprint) i doma v Osrblí (stíhacie preteky) dobehol tretí. V celkovom hodnotení SP sa zmestil medzi dvadsať najlepších (19.), no od ďalšej sezóny sa začal vytrácať z čelných pozícií. Jeho maximom v aktuálnom ročníku SP je 33. miesto z decembrových vytrvalostných pretekov doma v Osrblí.

Aj preto nad turínskymi rezultátmi dopredu priveľmi nešpekuloval. "Prírodného snehu je v Cesane málo, organizátori ho dopĺňajú umelým, ale nebeží sa mi zle. Ešte aby vyšla streľba a mohol by sa podariť slušný výsledok. Nerád o ňom dumám dopredu, skôr myslím na niečo iné. A najmä nedokážem len tak ležať v posteli. Radšej si idem večer v dedine zahrať biliard. Napríklad s našimi dievčatami. Alebo surfujem na internete. Asi dvadsaťpäť počítačov zadarmo je k dispozícii aj tu v Bardonecchii, ale v prvé dni nefungovali. Každú chvíľu by ich však mali spojazdniť," vysvetľuje Pavol.

Huraj si už zvykol i na turínsku dopravu. "Z Bardonecchie do areálu nám to trvá okolo tridsaťpäť minút. O čosi sa to predĺži len tým, že pred vstupom do dediny musíme odovzdať na príslušnom mieste pušky. A ráno si ich zasa prevziať." Hoci v dejisku biatlonových súťaží v San Sicariu snežilo, na pokrytie tratí to nestačilo. "Organizátori musia používať aj umelý. Zasnežujú trate celú noc. A cez deň im na ne svieti slnko. Aj teraz ma tu oslepuje."