V novembri jej ako prvej na svete lekári transplantovali tvár.
Tridsaťosemročná Isabelle hovorila pred televíznymi kamerami pomaly a len ťažko jej bolo rozumieť. Jej tvár stále nie je veľmi pohyblivá. Po celý čas mala neprirodzene otvorené ústa. To bol však jediný viditeľný hendikep. Jazvy po oboch stranách líc sa rýchlo hoja a už ich takmer nevidieť.
Nezamestnaná matka dvoch detí porozprávala, ako ju vlani v máji zohavil vlastný pes. V spánku jej odhryzol bradu, pery a časť nosa. Aj keď s tým rodina nesúhlasila, labradora nakoniec utratili.
Isabelle povedala, že keď sa prvý raz videla v zrkadle, nemala chuť ďalej žiť. Keď išla s deťmi von, ľudia na ulici na ňu zazerali.
Všetko zmenila transplantácia v severofrancúzskom Amiens. Operácia trvala 15 hodín a lekári použili časť tváre ženy, ktorá mala mŕtvy mozog. Isabelle zostal iba vlastný obrys tváre, jazyk a oči.
Tri dni po tom sa už vybrala na prechádzku po Lione. "Dodalo mi to chuť do života. Už sa nehanbím ísť von. Stále však musím pokračovať v cvičeniach a beriem aj lieky na zlepšenie pohybu svalov na tvári," hovorí. Stále nemôže nasadiť široký úsmev, usmieva sa očami.
Spočiatku mala problémy s jedením aj rozprávaním. Robila však rýchle pokroky. Lekári sú dnes nadšení, priamo na tlačovej konferencii sa napila z pohára. Znepokojilo ich však, že začala znova fajčiť.
V porovnaní s transplantáciou srdca, pečene alebo obličiek, nešlo o život zachraňujúci zákrok. Aj tak však operácia znamenala riziko. Isabellino telo môže novú tvár stále odmietnuť, navyše jej hrozí rakovina kože. Či bude nová tvár úplne citlivá, sa podľa lekárov ukáže o štyri až päť mesiacov.
Ona sama však verí, že jej pozitívna skúsenosť pomôže aj ostatným, ktorí majú podobný osud. Doktor Bernard Devauchelle, ktorý ju operoval, už dnes plánuje ďalších päť podobných transplantácií.
