nemecký kancelár do českej metropoly a pripomenúť si úspešné piate výročie spoločného vyhlásenia. Cesta sa nekoná. Prekvapujúci škrt cez pozitívny česko-nemecký rozpočet urobil (z nemeckého hľadiska) český premiér. Miloš Zeman pred časom označil totiž sudetských Nemcov za „piatu kolónu“ hitlerovských nacistov. Toto nahnevalo nielen opozičných kresťanských politikov, dlhé roky zastávajúcich požiadavky sudetských Nemcov, ale aj vládnych sociálnych demokratov a predstaviteľov Zelených, snažiacich sa všetkými desiatimi vyhnúť sa tomuto nebezpečne zamínovanému historickému poľu.
Medzičasom sa, pravda, z česko-nemeckého lokálneho politického konfliktu stal celoeurópsky problém. Svojou troškou k tomu prispel Václav Klaus požiadavkou zahrnúť problematiku Benešových dekrétov do vstupných eurorokovaní Českej republiky. Hladina verejnej stredoeurópskej mienky sa dodatočne zvírila vyhláseniami maďarského premiéra Viktora Orbána o Benešových dekrétoch.
Prenesenie otázky právoplatnosti Benešových dekrétov na európsku úroveň sa medzičasom dostalo na komentárové stránky hlavných nemeckých novín. Frankfurter Allgemeine Zeitung píše v piatok v poznámke na prvej strane: „V česko-nemeckom vyhlásení spred piatich rokov sa s primnohými problémovými okruhmi zaobchádzalo povrchne; priveľa priamo zasiahnutých nebolo zapojených do rokovaní. Predovšetkým však vtedajší politici prehliadli, že téma vyhnania sudetských Nemcov dostala po etnických čistkách na Balkáne európsky rozmer.“
Do žurnalistického priezoru viedenského dopisovateľa denníka Süddeutsche Zeitung Michaela Franka sa dostal aj slovenský aspekt benešovsko-sudetonemeckého gordického uzla. V piatkovej poznámke na hlavnej komentárovej stránke zdôrazňuje, že Praha aj Bratislava považujú maďarské a nemecké hlasy zrušiť dekréty z roku 1945 za „zámienku presadiť vlastnícke práva, takpovediac za koncept sudetských Nemcov a Maďarov získať naspäť pôdu stratenú po 2. svetovej vojne“. Dodáva, že „zatiaľ čo EÚ ide o právnu hygienu, odstránenie vírusu v právnoštátnom imunitnom systéme, Česi a Slováci vetria revizionistický plán, ktorým by prišli o časť materiálneho a právneho povojnového vlastníctva“.
Matthias Arning napísal do Frankfurter Rundschau komentár, v ktorom sa okrem iného konštatuje: „Za to, že ich považujú za obete, vďačia vyhnaní sudetskí Nemci Európe. Starý kontinent totiž hľadá identitu opierajúcu sa o štandardy, akými sú napríklad ľudské práva, a žiada pritom ospravedlnenie za spáchanú neprávosť - bez ohľadu na renomé vinníka. Ospravedlnenie však nemusí znamenať postaviť na roveň vyhnanie (sudetských Nemcov) a (nacistickú) genocídu.“
Českí a slovenskí politici sa podľa všetkého dostávajú do defenzívy. Stoja pred úporným politickým zápolením na európskej scéne: pokus zlúčiť Benešove dekréty a ich následky s európskymi normami bude totiž viac ako namáhavá záležitosť, vyžadujúca si ozaj všetky pražské a bratislavské diplomatické schopnosti.
Praha a Bratislava majú pred sebou zaťažkávajúcu euroskúšku.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov(Autor je publicistom)
