Ako člen slovenskej delegácie sa v januári 1994 stretol s prezidentom Clintonom a o jeho postojoch voči Slovensku hovoril veľmi priaznivo. Po svojom druhom páde však predseda HZDS na mítingu tvrdil, že jeho odvolanie údajne dohodol Ján Čarnogurský na modlitebnom stretnutí s prezidentom Clintonom už vo februári 1993…
Keď sa prezident USA na konci roku 1995 stretol s Michalom Kováčom a ocenil spôsob, akým hlava štátu vedie svoj úrad, štátny tajomník Šesták z Mečiarovho poverenia žiadal, aby šéf americkej administratívy prijal aj slovenského premiéra. Osobného stretnutia sa premiér Mečiar domáhal dokonca aj v blahoprajnom telegrame, ktorý poslal americkému prezidentovi k jeho 50. narodeninám.
Keď americký veľvyslanec Johnson v júli 1997 zverejnil dôvody, pre ktoré USA nepodporili pozvanie Slovenska do NATO, premiér Mečiar o ambasádorovi USA poznamenal, že už tu jeden taký veľvyslanec bol a „volal sa Červonenko“. Predseda slovenskej vlády urážlivo prirovnal Clintonovho diplomata k Brežnevovmu veľvyslancovi z čias sovietskej okupácie krajiny.
Po príchode nového amerického veľvyslanca na Slovensko napísal predseda opozičného HZDS pánu Spielvogelovi list, v ktorom vyjadril svoje hlboké presvedčenie, že „Spojené štáty americké zohrávajú kľúčovú rolu v procesoch šírenia princípov demokracie, otvoreného trhového hospodárstva, posilňovania bezpečnosti“ atď. atď.
Svoj záujem o stretnutie s terajším veľvyslancom Weiserom tlmočil šéf HZDS krátko po jeho príchode do Bratislavy. V januári ambasádor avizoval, že svoj názor na pána Mečiara vyjadrí až po rokovaní s ním. Verejnosť doteraz nebola o ich stretnutí informovaná.
