ju vo veľmi silnej konkurencii, takmer totožnej s kompletnou kontinentálnou špičkou.

Prehodil ho iba skúsený Španiel Manuel Martínez - 21,26 m a v Amerike študujúci Dán Joachim B. Olsen - 21,23. Konopkov úspech je druhým najväčším, medailovo rovnakým, po prekážkarskom treťom mieste Igora Kováča na 110 m prekážok na aténskych majstrovstvách sveta 1997. Iba títo dvaja atléti stáli na stupni víťazov veľkej súťaže od vzniku samostatnej SR.

Po piatom pokuse druhý

Slovák, rátajúc aj piatkovú kvalifikáciu, spolu šesť ráz (!) hodil viac, než bol jeho dovtedajší halový rekord 19,85 cm. Výkonom 20,87 cm sa priblížil na sedem centimetrov k nášmu maximu v tejto disciplíne vôbec, vrhu svojho trénera Karla Šulu ešte z roku 1989 v Bratislave 20,94 m. Kouč ale pripomenul, bilancia z veľkých podujatí už hovorí pre zverenca.

„Ja som bol na halových ME roku 1988 v Budapešti piaty výkonom 19,66,“ upresnil štatisticky rodák z Moravy. Na otvorenom štadióne patrí slovenský rekord Konopkovi. Utvoril ho 31. mája 2001 v Ostrave posledným pokusom - 20,66 m.

Konopka vo viedenskej hale Ferryho Dusiku urobil súťaž. Úvodným vrhom 20,38 m sa dostal na tretiu priečku. Ďalšia postupnosť: 20,31 - prešľap, 20,13. V piatej sérii sa prepracoval na druhé miesto (20,87) a „zobudil“ Martíneza i Olsena, ktorí v piatom resp. šiestom kole prehodili dvadsaťjedenmetrovú hranicu. Veľmi dávno nezaznamenali na HME takú kvalitnú súťaž.

Mladý slovenský guliar je ukážkovým príkladom, akými cestami by sa mala uberať slovenská atletika. Mikiho bronz je hojivý, ale určite nelieči našu krívajúcu kráľovnú športov. Študent bratislavskej Fakulty telesnej výchovy a športu UK je juniorským majstrom sveta (1998), dvojnásobným európskym šampiónom do 23 rokov (1999, 2001). Učňovské skúšky prehier medzi dospelými si prežil na nevydarenej olympiáde v Sydney 2000 a MS 2001 v Edmontone. V oboch prípadoch vypadol v kvalifikáciách. Seniorskú atletickú štátnicu zložil teraz vo Viedni na zimnom šampionáte. Opäť postupnosť, hala, pri všetkej úcte, nemá takú váhu ako otvorené šampionáty.

Skvelá partia švagrov

Mikuláš i jeho dvojča, rovnako nádejný atlét, kladivár Miloslav, nie sú typickým slovenským vzorom napredovania. Je totiž také, aké má byť. Obaja majú nezvyčajné rodičovské zázemie. Keď otec Mikuláš Konopka videl, že chlapci majú talent, vybudoval v Želiezovciach (bratia bývajú v blízkej Čate) na futbalovom štadióne guliarsky kruh a Milovi prenajal kladivársku plochu i zostrojil bezpečnú klietku. Ďalší slovenský guliar Milan Haborák, ktorému HME vôbec nevyšli, sa pred rokmi priženil do Konopkovcov. Zobral si Mikiho a Milovu sestru Michaelu. V Želiezovciach tak vznikla skvelá partia švagrov, súperov, no predovšetkým kamarátov.

Miki i Milo majú výborné podmienky v bratislavskej Slávii UK, tréner Šula má prístup k modernej športovej vede. Lekársku starostlivosť zabezpečuje MUDr. Jana Psárska, takpovediac ako praktik v prípade chorôb a zranení. MUDr. Jozef Mračna potom pôsobí ako špecialista na zdravý vývin a správne zaťažovanie.

Slovenská atletika má dobré juniorské zázemie. Mikuláš Konopka pozdvihol jej sebavedomie. Ukázal, že talent sa nemusí našsky stratiť. Je to ale len možný začiatok medzi seniormi. Pre Konopku a jeho štáb, našťastie, pekný začiatok.

Autor: Viedeň