Sneh chráni pôdu pred zamrznutím a po roztopení je pre ňu zdrojom vody. Preto sa ho snažíme nahromadiť v záhrade čo najviac. Pomáhame si "kulisami" z ponechaných porastov kukurice, slnečnice, topinamburu, ružičkového kelu a rôznych trvaliek. Okrem toho v odkrytej časti záhrady postavíme jednoduché vetrolamy z konárov alebo prútia. Mokrý a topiaci sa sneh však v lokálnych zníženinách trávnika vytvára ložiská so žltou trávou. Povrch trávnika má byť preto rovný. Kvôli rovnomernému rozdeleniu vody v záhrade vytvárame pozdĺž chodníkov, odpočívadiel, terás a záhonov sieť vsakovacích pásov.

V zime treba pohyb v záhrade obmedziť na minimum. Utlačenej mokrej pôde by totiž pod ušliapaným snehom chýbal vzduch, ktorý je nevyhnutný pre spiace rastliny aj v zime. Sneh preto neutláčame ani na hriadkach a záhonoch. Jahody sa pod tvrdou kôrou snehu a ľadu dusia a na jar hnijú. Najlepšou ochranou pôdy a rastlín pred mrazom a studeným vetrom je v zime kyprá snehová perina.

Keď sa pri krátkom odmäku obnaží pôda, treba citlivé porasty ochrániť pred mrazom. Záhradkár nastiela fóliu, rozhadzuje lístie alebo ukladá čečinu. Na chodníku sa mu lepí na topánky zemina. Na hriadkach a trávniku pri orezávaní stromov a kríkov ničí pôdnu štruktúru. Pri práci na nezamrznutej holej pôde je preto vhodné klásť na jej povrch dosky, aby sa tlak zmiernil.

Aj postreky drevín proti chorobám a škodcom sa v zime obmedzujú na minimum. Len broskyne sa v dňoch bez mrazu odporúča ošetriť pesticídmi proti kučeravosti. Väčšina škodcov spí. Výnimkou sú hraboše, ktoré najmä počas miernej zimy môžu urobiť na porastoch nedohľadné škody. Zožerú hľuzy topinamburu, zlikvidujú korene trvaliek, vytvoria chodbičky v trávniku a ohlodajú korene i kôru drevín. Preto treba proti nim zakročiť - ak ich nezlikvidujú mačky, kladieme pasce a otrávenú návnadu. Nepoužívame otrávené zrno a semená, ktoré môžu spôsobiť škody na užitočnom vtáctve.

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.