Svet slobodomurárov vzbudzuje vo verejnosti záujem, sympatie, ale ešte viac podozrievanie, ba vyslovenú nevôľu vari už stáročia. Odvtedy, ako začiatkom 18. storočia vznikli v Anglicku prvé novodobé slobodomurárske bratstvá, sa nad nimi pravidelne vynárajú otázky: akí ľudia sa v nich združujú, prečo sa slobodomurárstvo spája s tajnými obradmi a vôbec, aký je ich zmysel, aké sú ich zámery. O čo im naozaj ide, nie sú pre tých nezasvätených, teda pre veľkú väčšinu ľudí, nedajbože, nejakou hrozbou?
Jedna z príčin pretrvávajúcej nedôvery značnej časti spoločnosti k slobodomurárom väzí možno v slovách veľkého básnika a slobodomurára J. W. Goetheho, ktoré na začiatku svojej knihy cituje historička Katarína Hradská: "Nikto nesmie a nebude vedieť, čomu veríme. Na princípoch mlčania a dôvery je postavený náš chrám."
Je paradoxné, že na prahu modernej éry, keď sa začali presadzovať princípy otvorenej spoločnosti, nastal rozmach uzavretých slobodomurárskych bratstiev, chrániacich si pred verejnosťou svoje tajomstvá. A nemenej paradoxné je, že tieto bratstvá, odvolávajúce sa na vládu rozumu a racionálne myslenie, si do detailov prepracovali systémy rituálov a symbolov, ktoré, ako vieme, väzia od nepamäti v mimoracionálnej sfére života a zamerané sú predovšetkým na emocionálny svet človeka.
Súčasne je nepochybné, že ich praktická činnosť orientovaná smerom k verejnosti mala predovšetkým dobročinný, humanitárny charakter, že títo "zasvätení" pomohli mnohým "obyčajným" smrteľníkom.
Kniha Kataríny Hradskej ponúka čitateľovi po krátkom exkurze do dejín slobodomurárstva takpovediac obe tváre bratislavských (prešporských) lóží. Hovorí o ich vzniku v druhej polovici 18. storočia a najmä o ich vnútornom živote po obnovení činnosti začiatkom 70. rokov 19. storočia až do ich úradného zrušenia v novembri 1938. Predmetom publikácie sú, pravdaže, aj rituály a symboly bratstiev, obrady prijímania nových bratov, pravidlá, podľa ktorých sa mali správať v osobnom i verejnom živote.
V knihe sa stretneme s dlhým radom mien zaslúžilých občanov mesta, vďaka ktorým mohli lóže pôsobiť dovnútra i navonok. Súčasne autorka uvádza mnohorakú sociálnu pomoc, ktorú lóže poskytovali Bratislavčanom v núdzi, ako aj ich zásluhy o rozvoj mesta.
A ešte jeden aspekt tohto fenoménu sprostredkúva autorka čitateľovi - "pozornosť" policajných orgánov, najmä po nástupe autoritatívneho ľudáckeho režimu na jeseň 1938. V tom čase čerství vládcovia Slovenska likvidovali prakticky všetky organizácie, ktoré nezodpovedali "novým pomerom", a na poprednom mieste stáli slobodomurárske lóže. Osud slobodomurárskeho hnutia v tomto prípade potvrdzuje, že aj uzavretým spoločenstvám sa môže dariť len v slobodnej, otvorenej spoločnosti.
Kniha o bratislavskom slobodomurástve je, podobne ako iné knihy v Edícii Bratislava - Pressburg, bohato ilustrovaná dobovými kresbami a fotografiami dotvárajúcimi kolorit tohto osobitého fenoménu moderných dejín mesta.
Autor: MILAN ZEMKO(Autor je historik)
