Nastupuje československá výprava - posledný raz v histórii zimných olympiád. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Bola to rozlúčka s dvoma Hrami v jednom roku. Zimné olympiády z vyššej moci práve menili krok.
Zasa je olympiáda? aj dnes sa ešte zavše počudujú tí, ktorí šport sledujú z rýchlika, a dodávajú: Veď bola predvlani.
Bola a bude zas.
Sedemdesiat rokov bývali olympiády len každé štyri roky. Zimná v úvode, letná cirka o pol roka neskôr. V deväťdesiatom druhom naposledy: olympizmus prežil zimu v Albertville a leto v Barcelone.
O dva roky však zimné športy pochodovali pod piatimi kruhmi opäť: v nórskom Lilehammeri.
Hrom z jasnej oblohy
Revolučné rozhodnutie usporadúvať zimné olympijské hry uprostred obdobia medzi dvoma letnými padlo na dovtedy najdlhšom zasadaní Medzinárodného olympijského výboru v októbri 1986 v Lausanne. Svet to zaskočilo, konzervatívny orgán mal zvyk diskutovať o zmenách mesiace, ba roky, a teraz poslal hrom priam z jasnej oblohy.
David Miller v biografii šéfa MOV Juana Antonia Samarancha (1980-2001) priznáva, že za tento "neuvážený verdikt" odzneli voči španielskemu markízovi "najsilnejšie výhrady" za čias jeho prezidentovania. Podľa komuniké, ktoré vtedy uverejnil dvojmesačník MOV Revue olympique, stál za ním starý kontinent: "Návrh iniciovaný európskymi národnými olympijskými výbormi pred niekoľkými týždňami na ich zasadaní v Budapešti, získal silnú podporu členov MOV a mal veľký ohlas v tlači."
"V pozadí bol dvojitý cieľ: zvýšiť príjmy a zdvihnúť olympijské uvedomenie," dovysvetľováva Miller. Skrátka - peniaze.
Samaranch bol pragmatik
Zakladateľ novovekých olympiád Pierre de Coubertin sa obrátil v hrobe, ale Samaranch bol pragmatik.
Keď preberal šéfovskú stoličku od írskeho lorda Michaela Killanina, celý kapitál MOV tvorili dva milióny dolárov. V treťom olympijskom cykle svojej vlády (1989-92) dvihol príjmy oproti prvému na trojnásobok: 1,84 miliardy USD.
Televíziám padlo zaťažko ďalej dvíhať ponuku na nákup prenosových práv na dvoje Hier v jednom roku. Ale nielen im. Olympijské príjmy sprvu pozostávali kľúčovo z predaja televíznych práv, no MOV postupne cez program TOP získal za sponzorov veľké svetové a nadnárodné firmy. Aj tým vyhovovalo rozložiť si výdavky v objeme desiatok miliónov dolárov na štyri roky a za ne si dvíhať imidž každý druhý rok, a nie len každý štvrtý.
Ten istý princíp v drobnejších objemoch platil o štátnej a sponzorskej podpore na národnej úrovni. Navyše, národné olympijské výbory prežívali menej stresov, keď chystali jednu výpravu na Hry raz za dva roky, ako keď chystajú dve za jeden.
Naostatok všetci uznali, že to nebolo také zlé rozhodnutie. Dnes už verdikt, ktorý vstúpil do platnosti po roku 1992, nikoho nepohoršuje.
Vrchnosť privrela oči
V deväťdesiatom druhom vzrušovali iné zmeny. Na albertvillských Hrách 1992 defiloval nový svet, svet po páde železnej opony. Ešte nie v úplne dokvasenej podobe.
Na hlavný štadión na jednu príležitosť (po olympiáde ho rozmontovali) vkročila výprava zimnej svetovej veľmoci č. 1 bez tradičnej červenej vlajky s kosákom a kladivom. Nahradila ju olympijská. Zväz sovietskych socialistických republík vystriedal nápis Équipe Unifiée, Spojené družstvo.
Krajina sovietov vo svojej pôvodnej podobe patrila minulosti, existovalo len Spoločenstvo nezávislých štátov. Ale bez svojho olympijského výboru. Striktne podľa olympijských regúl jeho športovci nemali právo štartu v Albertville. Ani o pol roka v Barcelone. Olympijská vrchnosť však privrela oči.
Deväťdesiat percent členov albertvillskej zbornej SNŠ tvorili Rusi. Keď však ktokoľvek z nich vyhral, na ceremoniáli odovzdávania medailí mu zahrali Olympijskú kantátu Gréka Spirona Samarasa. "Padlo to zaťažko," skonštatovala Raisa Smetaninová, ktorá si dvanásť dní pred štyridsiatkou vybehala v štafete zlato a je dodnes najstaršou šampiónkou v histórii ZOH.
Tri pobaltské sovietske krajiny sa vrátili do stavu spred druhej svetovej vojny a poslali do Francúzska vlastné výpravy. Premiéru ako nezávislé krajiny zažili aj Chorvátsko a Slovinsko. Jedni sa rozdeľovali, druhí naopak spájali. Nemecko prvý raz od roku 1936 nastúpilo s jednou výpravou a pod spoločnými symbolmi, domov sa vrátilo s toľkými medailami ako žiadna iná krajina.
Československá výprava zažívala zimnú derniéru. Ale to vysvitlo až koncom toho roka.
Killy prehral 100 dolárov
"Drahá kópia Hier z Grenoblu 1968," tvrdí o albertvillskej olympiáde nemecký publicista Gustav Adolf Scherer. Pätnásť športovísk v dvanástich strediskách ôsmich dedín s problémovou dopravou.
"Áno, je to olympiáda savojských dedín, no a čo?" reagoval slávny zjazdár Jean-Claude Killy, člen MOV. V decembri 1981 sa zhodol s komunálnym politikom Michelom Barnierom, že "to, čo Savojsko na rozvoj potrebuje, je olympiáda". A o desať rokov bola skutočnosťou.
Killyho vyšla na 100 dolárov. Prehral ich v stávke s olympijským šéfom Samaranchom, ktorý po tom, ako sa Francúz na čas vzdal spolupredsedníctva v albertvillskom organizačnom výbore, tvrdil, že mu to nedá a na tento post sa vráti.
Samaranch poznal svoje dietky a navyše bol pragmatik.
Vekové naj
Najmladší víťaz:
Toni Nieminen (fínsky skokan na lyžiach), víťaz 1992 na veľkom mostíku (aj v súťaži družstiev) 16 rokov a 259 dní
Najmladšia víťazka:
Kim Jun-Mi (kórejská rýchlokorčuliarka na krátkej trati), členka zlatej štafety 1992 13 rokov a 83 dní
Najmladší olympionik:
Jan Hoffman (krasokorčuliar NDR), 1988 (26. miesto) 12 rokov a 113 dní
Najmladšia olympionička:
Cecilia Colledgeová (britská krasokorčuliarka), 1932 (8. miesto) 11 rokov a 74 dní
Najstarší víťaz:
Max Houben (belgický bobista), člen zlatého štvorbobu 1948 48 rokov a 357 dní
Najstaršia víťazka:
Raisa Smetaninová (bežkyňa na lyžiach SNŠ), členka zlatej štafety 1992 39 rokov a 354 dní
Hviezda XVI. ZOH: Alberto Tomba (Taliansko)
Princ z Alberty, písali médiá po jeho dvoch triumfoch v Calgary, metropole kanadskej Alberty. Dejisko nasledujúcej olympiády vo Francúzsku označili za Albertoville. Robustný taliansky zjazdár Alberto Tomba bol vďačný typ nielen menom. Aj veselosťou, bezprostrednosťou, ba až bujarosťou. Najmä však výkonmi. V Calgary 1988 vyhral slalom aj obrovský slalom, iba v superobrovskom skončil už v prvých bránkach. O štyri roky v Albertville si splnil povinnosť vlajkonosiča talianskej výpravy a nechal sa helikoptérou odviezť do Sestriere, aby sa v domácom pokoji mohol pripravovať na obhajoby. Napokon mu vyšla len jedna v obrovskom slalome, ale aj tá bola historická. Nikto zo zjazdárov pred ním na ZOH nezopakoval primát. V prvom kole slalomu skončil až šiesty. V prestávke pred druhým si odskočil do dediny oholiť sa. Raz mu to vraj pomohlo. Aj tentoraz to zabralo, ale nie úplne tak, ako si želal. Zo šiesteho miesta sa predral až na druhé, ale na Nóra Finna Christiana Jaggeho to nestačilo.
Perličky z análov
Dve atraktívne novinky: do programu pribudlo akrobatické lyžovanie a tzv. shorttrack, rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe. Jeho mužské súťaže boli kórejskou a ženské zámorskou doménou. Na terénnych nerovnostiach nadchol Francúzov domáci šoumen Edgar Grospiron.
Na lyžiach kraľovali dve krajiny: nórski bežci získali z 13 možných medailí osem (5 2 1), vrátane všetkých zlatých, bežkyne SNŠ deväť (3 2 4). Vegard Ulvang a Bjorn Dählie sa bratsky podelili (každý tri zlaté a strieborná), Sibírčanka Ľubov Jegorovová (3 2 0) sa dokonca stala najúspešnejšou účastníčkou Hier.
Ďalší skokanský zázrak z Fínska: Toni Nieminen skáčúci "véčkom" mal 16 rokov a 259 dní, keď sa na veľkom mostíku stal najmladším šampiónom v histórii ZOH (Američan Bill Fiske z víťazného štvorbobu na ZOH 1928 bol o deň starší). V družstvách získal ďalšiu zlatú a ešte predtým na strednom mostíku vyskákal bronz.
Zlatý prestup: Ruska Anfisa Rezcovová patrila na minulej olympiáde medzi najlepšie bežkyne (zlato v štafete, striebro na 20 km), po nej sa naučila aj strieľať. V ženskej biatlonovej premiére vyhrala na 7,5 km a prispela k bronzu SNŠ v štafete.
Koučov hetrik: hokejový turnaj opäť, už ôsmy raz vyhrala zborná (tentoraz však pod hlavičkou SNŠ). Tretí raz po sebe ju koučoval Viktor Tichonov. Jeho zverenci mali vekový priemer 23,1 roku a prezývku Tichonovove deti. Čs. mužstvo získalo v rozlúčke bronz.
Albertville 1992 vo faktoch
Účasť: 1801 športovcov (488 žien) zo 64 krajín
Športy: 7
Disciplíny: 57
Najúspešnejšia krajina: Nemecko 10 10 - 6
Najúspešnejší jednotlivec: Ľubor Jegorovová (bežkyňa SNŠ) 3 2 - 0
Diváci: 942 000
Otvorenie: prezident Francois Mitterand
Sľub: Surya Bonalyová (krasokorčuliarka)
Oheň: Michel Platini (futbalista) a Francois Cyrille Grange (malý Savojčan)
