Horváth povedal, že úrad "už od začiatku svojej existencie" v roku 2002, nenapĺňal očakávania. "Namiesto toho, aby sa stal garantom dobre fungujúcej, odbornej a profesionálnej štátnej služby, stal sa jej príťažou." Jeho pôsobnosť by podľa poslanca bez väčších ťažkostí mohli prevziať niektoré ministerstvá, najmä ministerstvo práce.
Predsedovi úradu Ľubomírovi Plaiovi to pripomína "trucovanie malých detí na pieskovisku, ktoré si neuvedomujú, o čo ide". Nevie si vysvetliť, že návrh niekto predniesol bez toho, aby ho prerokovali parlamentné výbory.
Nespokojní sú mnohí opoziční, ale i niektorí koaliční poslanci. Mária Sabolová z KDH hovorí, že návrh zrušiť ústredný orgán štátnej správy, s ktorým prišiel jeden poslanec, je v rozpore so všetkými princípmi. "V žiadnom prípade s tým, ani ako koaličný poslanec, nemôžem súhlasiť."
Plai si podľa svojich slov ani nevie predstaviť, ako by na zrušenie úradu zareagovalo zahraničie. Jeho vznik vyplynul zo začleňovania Slovenska do Európskej únie, hoci nebol priamou podmienkou. Navyše od januára úrad manažuje istý projekt na skvalitnenie štátnej služby, na ktorý únia podľa Plaia dala 80 miliónov korún.
Minister financií Ivan Mikloš, ktorý novelu navrhol, povedal, že podmienku únie prijať, no odvtedy "prax jasne ukázala, že úrad jednoducho spôsobuje byrokratizáciu štátnej služby". Podobný podľa neho pôsobí len v nemnohých krajinách únie, takže jeho zrušenie by Slovensku nepriťažilo. Verí, že parlament novelu prijme.
Viacerí poslanci sa dožadovali, aby návrh novely, vedno s tým Horváthovým, mohli opäť prerokovať výbory. Mikloš súhlasil.
Rozprava sa neraz zvrhla na nechutnú hádku. Miroslav Číž zo Smeru Horváthov návrh zvýšeným hlasom označil za "politické, morálne a právne chrapúnstvo". Keď ho za to Viliam Veteška z HZDS, ktorý schôdzi predsedal, pokarhal, Číž sa naňho osopil, že hrubo zasahuje do výkonu poslaneckej funkcie, keď mu skáče do reči. Potom podal návrh na výmenu predsedajúceho, druhý podpredseda parlamentu Béla Bugár z SMK mu však odmietol vyhovieť.
