BRATISLAVA, LONDÝN - Miera korupcie v zdravotníctve v krajinách strednej a východnej Európy je závislá aj od výšky platov lekárov. Napríklad českí zdravotníci prijímajú pomerne málo úplatkov aj vďaka svojim nadpriemerným platom. Vyplýva to z globálnej porovnávacej správy o korupcii v zdravotníctve, ktorú včera zverejnila organizácia Transparency International.

Na Slovensku sa zdravotníctvo v prieskumoch už dlhšie zaraďuje na prvú priečku najskorumpovanejších inštitúcií. Podľa prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky Štatistického úradu z roku 2005 sa až 71 percent respondentov domnievalo, že v zdravotníctve je potrebné uplácať alebo vyhľadávať protekciu.

Výraznejší posun vpred zatiaľ nepriniesli ani reformy, myslí si prezidentka slovenskej pobočky Transparency International Emília Sičáková-Beblavá. "Pozornosť je potrebné zamerať nielen na vzťah lekár pacient, ale aj na obstarávanie služieb a tovarov v zdravotníctve, personálnu politiku v tomto sektore, transformáciu zdravotníckych zariadení či liekovú politiku," povedala.

Podľa správy sú úplatky za zdravotnícke služby časté najmä v Číne a v postkomunistických krajinách východnej Európy a strednej Ázie. "Komunistické vlády v strednej a východnej Európe kedysi sľúbili zdravotnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje, ale výsledkom je protekcionárstvo a korupcia pri rozdeľovaní zdravotnej a nemocničnej liečby," píše sa v dokumente.

V krajinách strednej a východnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov je podľa Transparency International hojne rozšírené odovzdávanie "obálok" za služby, ktoré sú bezplatné a väčšinou vo verejnom zdravotníctva. Tieto drobné platby sa dávajú pred lekárskym výkonom alebo po ňom ako výraz "vďaky". Transparency upozorňuje, že takéto pozornosti môžu podkopať oficiálny systém platieb, sťažiť prístup pacientov k zdravotným službám alebo dokonca skomplikovať reformy zdravotníctva.

Transparency International na základe štatistík z rôznych krajín tvrdí, že korupcia nezávisí od toho, či v tom ktorom zdravotnom systému prevládajú prvky verejných či súkromných služieb, koľko je v nich financií alebo na akej technologickej úrovni sú. "Rozsah korupcie je čiastočne odrazom spoločnosti, v ktorej zdravotníctvo funguje," hovorí správa.

Korupcia v zdravotníctve je vraj menšia v krajinách, kde prevláda rešpekt k právnemu štátu, priehľadnosť a dôvera. Všeobecne sú zdravotné systémy podľa správy zvlášť náchylné na korupciu pre neistotu, asymetrickosť informácií, nerovnosť vzťahu medzi lekárom a pacientom a veľkému počtu aktérov pôsobiacich v systéme.

Pokiaľ ide o celkové vnímanie korupcie, Slovensko dosiahlo vlani jej historicky najlepší index - oproti roku 2004 si polepšilo o tri desatiny na 4,3 bodu a umiestnilo sa tak v rebríčku 159 krajín spolu s Českou republikou na 47. mieste.

(čtk, tasr)