Na miesto nad maďarskou obcou Hejce, kam sa 19. januára zrútilo slovenské vojenské lietadlo so 43 ľuďmi na palube, v posledných dňoch stále prichádzajú turisti. Miestni hovoria, že do dediny prišlo už deň po nešťastí veľa zvedavcov, vojaci a policajti však vtedy nikoho k vraku lietadla nepúšťali. Keď odviezli pozostatky obetí i trosky stroja a ukončili obhliadku miesta katastrofy, skončilo sa aj stráženie.

Turistov, schádzajúcich z kopca, kontroluje iba niekoľko pohraničníkov.

Počas záchranných prác bolo veľmi zlé počasie, a tak sa nedá vylúčiť, že po lese zostali roztrúsené ešte nejaké menšie súčiastky, alebo osobné veci obetí. Úrady každého upozornili, aby nájdené veci neodnášali, lebo tým spáchajú trestný čin.

"Zvedavcov neodradí ani ťažko priechodný terén," hovorí obyvateľ Hejce János Iván.

Neprichádzajú iba z rôznych kútov Maďarska, ale aj zo zahraničia. Miesto nehody je prístupné iba pešo, a tak sa mnohí vydajú na niekoľkokilometrovú túru. Po dedine jazdia i autá so slovenskou poznávacou značkou.

Vojakov, ktorí sa stali obeťami katastrofy, v dedine oplakávajú, názory na príčinu nešťastia sa rôznia. Svedkovia, ktorí niečo videli či aspoň počuli, opisujú vec rôzne. Stretli sme miestneho, čo tvrdil, že aj keď stroj prelietal na dedinou nezvyčajne nízko, jeho motory nevydávali žiadny mimoriadny hluk. Iní si pamätajú, že motory vynechávali, akoby sa im nedostávalo paliva.

Svedkovia sa však zhodujú, že pred nárazom stroj nehorel a určite vo vzduchu ani nevybuchol.

Attilu Kovácsa aj po niekoľkých dňoch trápia nočné mory, Péter Kormos odvtedy tiež nedokáže spať, stále vidí obrazy z miesta tragédie. K lietadlu dorazili ako prví.

Hejce si obete minulý týždeň pripomenuli omšou, tridsaťčlenná delegácia obce sa zúčastnila aj na rozlúčke v Prešove. Tí, čo zostali doma, sledovali smútočnú slávnosť v prenose slovenskej televízie. Na vrchu postavia čoskoro obetiam pamätník.

ZOLTÁN LECZO