O jeho podozrivom jadrovom programe by mala rozhodovať Bezpečnostná rada OSN. Rusko a Čína sa pridali k Spojeným štátom, Británii a Francúzsku až po večeri šéfov diplomacií v dome britského ministra zahraničných vecí Jacka Strawa.
Ak pôjdeme pred Bezpečnostnú radu, bude to koniec diplomacie, povedali Iránci len niekoľko hodín po prekvapujúcom rozhodnutí stálych členov Bezpečnostnej rady. Irán už dávnejšie prijal zákon, ktorý krajinu zaväzuje prerušiť kontakty s jadrovými inšpektormi v prípade, že o programe budú rokovať v Bezpečnostnej rade. Včera pohrozil, že OSN neumožní robiť vopred neohlásené kontroly vo svojich jadrových zariadeniach, a naplno obnoví program obohacovania uránu.
Hoci ide o prelomovú a v podstate neočakávanú zhodu piatich veľmocí, je veľmi opatrne formulovaná a dáva Iránu šancu zachrániť sa. Zdroje informované o priebehu rokovaní svetovým agentúram povedali, že je to maximum toho, na čom sa dokázali dohodnúť. "Je to ten najsilnejší odkaz, v aký sme dúfali," povedal agentúre Reuters nemenovaný americký diplomat.
Zmenu postoja Ruska a Číny možno podľa analytikov čítať, ako ich snahu nerobiť problémy svetovému spoločenstvu a priznanie, že ich separátne rokovania s Iránom nikam nevedú. "Chceli ukázať, že stoja za nami," povedal agentúre AFP nemenovaný francúzsky diplomat. Obe krajiny však presadili, že teraz sú vyhrážky voči Teheránu skôr dôraznými upozorneniami ako hrozbami.
Zajtra sa vo Viedni stretnú zástupcovia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby rozhodli, či iránsku kauzu posunú do Bezpečnostnej rady OSN. Mocnosti očakávajú, že sa to stane, hoci niektoré krajiny sú proti. Potom sa bude až do marca čakať na správu MAAE. Až po nej môže Bezpečnostná rada vyzvať Irán, aby zastavil svoj jadrový program, alebo pristúpil na rokovania. Ak to nesplní, bude čeliť ekonomickým sankciám, v extrémnom a skôr nepravdepodobnejšom prípade aj vojenskej konfrontácii.
Irán má teraz šesť týždňov na to, aby takýto vývoj zvrátil. Môže to urobiť tak, že vyhovie požiadavkám MAAE a zastaví obohacovanie uránu vo svojich zariadeniach. Podľa amerických a izraelských spravodajských služieb urán neobohacuje na mierové účely, ako tvrdí, ale smeruje k výrobe atómovej bomby.
Sankcie znamenajú zvýšenie cien ropy
Ak sa Bezpečnostná rada OSN rozhodne pre sankcie voči Iránu, postihnú ťažobný priemysel. Irán žije z vývozu ropy a plynu. Podľa BBC až 86 percent iránskych príjmov z exportu pochádza z týchto surovín. Ak by Iránu zakázali vývoz týchto komodít, cena ropy by stúpla. Upozornili na to včera ministri štátov OPEC. Otázne je, či je svet ochotný platiť premrštené ceny za ropu, aby udržal iránsky režim na uzde. Už teraz majú vysoké ceny ropy negatívny dopad na svetovú ekonomiku.
Minimálne dvaja zo stálych členov Bezpečnostnej rady s Iránom čulo obchodujú: Čína pred dvomi rokmi urobila s Iránom dohody o nákupe ropy v hodnote 70 miliárd dolárov a Rusko Teheránu predáva zbrane aj zariadenia do sporných jadrových objektov. Biznis s Iránom robí aj veľa západných krajín, vrátane stálych členov Bezpečnostnej rady. (mik)
