Ministri zahraničia však včera nedali vodcom Hamasu, ktorí sa po vyhraných voľbách zrejme ujmú vedenia palestínskej samosprávy, nijaký termín, dokedy musia zmenu svojej doterajšej politiky deklarovať. Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničnú politiku Javier Solana včera pripustil, že Hamas sa "cez noc" nezriekne svojej charty, ktorá neumožňuje uznať Izrael.
Podobné požiadavky včera voči Hamasu vzniesla aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá navštívila Izrael ako prvá premiérka členskej krajiny únie po palestínskych voľbách. Merkelová včera presviedčala predsedu palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása, aby využil svoje postavenie a prinútil Hamas tieto požiadavky splniť.
Včerajšie rokovania ministrov zahraničia Európskej únie ukázalo, v akej zložitej situácii sa Európa ocitla. Hamas je na zozname teroristických organizácií únie, ale únia sotva môže ignorovať výsledok demokratických volieb, ktoré pomáhala organizovať a nad ktorými dohliadala. Výsledné uniové stanovisko je preto kompromisom, ktorý nenaznačuje, ako situáciu riešiť, ak Hamas na výzvu nepristúpi. V texte sa navyše vyložene nehovorí, že skutočne k pozastaveniu platieb dôjde.
Hlavne zo severských krajín včera zaznievali návrhy priamo nepodmieňovať peniaze zmenou politiky Hamasu. "Ako príklad sa uvádzala napríklad IRA, ktorá vďaka zapojeniu do politických rokovaní postupne upustila od terorizmu," uviedol diplomat blízky rokovaniu.
Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan žiada od Hamasu záruky, aby uznal Izrael, na druhej strane si myslí, že s pozastavením finančnej pomoci treba počkať. "Nemožno pripustiť, aby obyčajní ľudia v Palestíne trpeli zrušením finančnej pomoci únie, ale na druhej strane nemôžeme poskytovať pomoc hnutiu, ktoré neuznáva Izrael."
Vodcovia hnutia Hamas, ktoré má na svedomí niekoľko teroristických útokov proti civilistom v Izraeli, po víťazných voľbách vyhlásili, že od odzbrojeného boja za oslobodenie Palestíny neupustia. Zástupca Hamasu Ismail Haniya včera žiadal úniu, aby peňažnú pomoc nepozastavovala s tým, že peniaze nebudú použité na útoky namierené proti Izraelu. Palestínčania sú od zahraničnej pomoci závislí; len vlani dostali 900 miliónov dolárov, z toho vyše 600 miliónov poskytla únia.
Hnutie však včera vymedzilo podmienky, za ktorých je pripravené dodržiavať dlhodobé prímerie voči Izraelu. Patrí medzi ne stiahnutie Izraela z územia, ktoré obsadil vo vojne v roku 1967 a prepustenie Palestínčanov z izraelských väzníc. To je pre Izrael sotva prijateľné riešenie.
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel pre SME
