Zamrznutý kaňon rieky Hornád v Slovenskom raji je lákadlom pre turistov - peších, bežkárov korčuliarov. Romantiku tiesňavy dopĺňajú ľadopády po okrajoch kaňona. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Po niekoľkých rokoch na Slovensku zamŕzajú rieky. Na východe Slovenska zamrzol Hornád, na Váhu sa ľudia korčuľujú, na Dunaji už týždeň nepretržite láme ľad ľadoborec Brezno. Hladinu v okolí Vodného diela Čunovo už uvoľnil, ale do Bratislavy je ešte stále 3,5 kilometra zamrznutej hladiny a súvislý ľad je aj v prívodnom kanáli k Vodnému dielu Gabčíkovo.
Na niektorých miestach je podľa posádky ľadoborca veľmi hrubá vrstva nahromadených ľadových krýh. Šéf Štátnej plavebnej správy Ján Juria hovorí, že ľadoborec najskôr musí uvoľniť ľadovú bariéru pod Bratislavou až potom Gabčíkovský prívodný kanál, čo "tento týždeň asi nestihnú".
Podobne zmrznutý Dunaj bol aj pred 10 rokmi, ale vtedy podľa Juriu neboli také veľké ľadové zátarasy. "Viac zamrznutý Dunaj ako teraz bol až v 50. rokoch minulého storočia," hovorí.
Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku hovorí, že ľadoborec uvoľnil doteraz zhruba 9 kilometrov. Ľadu podľa neho oproti minulému týždňu ubudlo, "zhruba desať percent povrchu hladiny je pokrytých ľadovými kryhami".
V Čunove je aj maďarská výkonná loď Jégtörö X (Ľadoborec 10), ktorej sa pokazil motor, ale odvčera poobede už pomáha slovenskému ľadoborcu.
V súčasnosti je na Vodnom diele Čunovo otvorená stredná hať, ktorou ľadové kryhy padajú do starého koryta. Vodné elektrárne v Čunove a Gabčíkove využívajú len slabý prietok vody.
Kanál, ktorým prichádzajú lode k plavebným komorám v Gabčíkove, je celý pod ľadom, ale podľa Virága by nemali nastať problémy. Vráta v plavebných komorách sú vyhrievané a komory majú bublinkovanie, ktoré zabraňuje zamŕzaniu.
(rf)
Ľadové povodne a ľadochody
Z dávnej histórie
Á Celé 19. storočie bolo poznačené ľadovými povodňami. Za oteplenia nahromadené ľadové kryhy zapchávali rieky a vzdúvali hladinu. Obrovská povodeň postihla Bratislavu 5. februára 1850. Jedna zo zachovaných povodňových značiek na rohu Laurinskej a Uršulínskej v historickom centre mesta sa nachádza 182 cm nad úrovňou chodníka, čo znamená
1 123 cm na prístroji, ktorý zaznamenáva výšku hladiny v Bratislave (o 132 cm viac ako pri kulminácii povodne v auguste 2002). Povodeň spôsobila obrovské škody, pretrhala hrádze a skôr než ich stihli opraviť, ďalšia povodeň o tri roky neskôr spustošila Žitný ostrov.
Z novodobej histórie
2004 - Vo februári ľadové zátarasy spôsobili vyliatie vôd cez breh na toku Štiavnica a na Hrone v katastroch niekoľkých obcí.
2003 - V januári na Morave rozrušovali nahromadené ľadové kryhy loďou aj trhavinami, nepretržite pracovali čerpacie stanice. Na niektorých tokoch, najmä na Hrone vznikali ľadové bariéry. Po náhlom oteplení došlo k nebezpečnému nahromadeniu plávajúcich ľadových krýh aj na Velickom potoku v meste Poprad. Druhá vlna nebezpečných plávajúcich krýh bola v marci na rieke Hornád v Spišskej Novej Vsi a na rieke Poprad.
2002 - Problémy na riekach Morava, prítokoch Váhu a na Hrone.
1999 - Výrazné oteplenie začiatkom marca vyvolalo tvorbu ľadových bariér so zaplavovaním priľahlého územia. Niektoré nádrže "predvypúšťali", aby znížili riziko povodňových prietokov (Orava a Liptovská Mara).
(Zdroj: Slovenský vodohospodársky podnik)
Ľadoborce kliesnia cestu Dunajom
Slovenské a maďarské ľadoborce rozbíjajú ľady medzi Bratislavou a Čunovom, aby mohli kryhy odplávať starým korytom Dunaja. Rieka je stále zamrznutá medzi Jarovským ramenom a petržalskými štrkoviskami. Súvislá vrstva ľadu pokrýva tiež kanál medzi Čunovom a Vodným dielom Gabčíkovo. Hromadiaci sa ľad má miestami hrúbku až 4 metre. ĽadoborcE - špeciálne dizajnované lode s vysokou prieraznosťou ľadu.
Tie najvýkonnejšie preplávajú ľadom s výškou 10 metrov. Medzi prvé významnejšie patrí ľadoborec Pilot (1870), ktorý sprostredkoval komunikáciu medzi Kronstadtom a St. Peterburgom. V roku 1959 vyrobili v Sovietskom zväze prvý nukleárny ľadoborec Lenin.
V Košiciach vznikol na Hornáde z vodopádu ľadopád. FOTO - TASR
