Cynické, negustiózne, nechutné, sebecké a neprofesionálne. Takto hodnotia zahraničné médiá počínanie bývalej svetovej tenisovej jednotky Justine Hardennovej vo finále Australian Open. Prirodzene, nikto neupiera právo športovcovi na jeho rozhodnutie, pocity a ochranu zdravia. Lenže to, čo urobila Hardennová finálovej súperke Mauresmovej, sa nestalo prvý raz. Naopak, vo svete bohato odmeňovaného tenisu takých prípadov pribúda. Belgičanka sa nehanbila skončiť zápas tri a pol gemu pred koncom pre žalúdočné bolesti postojačky, bez zvracania, kŕčov či skolabovania. Šípila, že v tomto fyzickom stave už nevyhrá. A tak nedopriala súperke dohrať zápas.

Za to, že mnohým tipujúcim v Austrálii pokazila výhru, lebo pri skreči sa podľa pravidiel vklad vráti a výhra neprizná, ju viniť nemožno. Možno sa však čudovať nad tým, ako skvele sa cítila na tlačovke v piatok, deň pred finále a ani slovo nepadlo o bolestiach ramena a utišujúcich látkach. Belgičanka mala žalúdok na to, aby prevzala šek na 610 000 austrálskych dolárov pred 15 000 ľuďmi za vysoké vstupné, hoci tučné prémie v tomto športe si vyžadujú vysokú profesionalitu.

Americký denník Boston Globe dáva za príklad Češku Hanu Šromovú, ktorá si v druhom sete 2. kola s Justine podvrtla členok, ale proti nesmiernej favoritke nevzdala, nechala sa ošetriť, a hoci už nevyhrala ani gem, dohrala. Bud Collins v bostonských novinách vyzdvihuje absolútnu profesionalitu Slováka Dominika Hrbatého, ktorý sa upražil a uštval v troch kolách a 15 setoch na vedľajších dvorcoch, nastúpil na dne síl s krvavým pľuzgierom na osemfinále s Davydenkom, a hoci šiel po 3. sete dolu vodou, bojoval ako lev aj v piatom a bol blízko štvrťfinále.

Takých príkladov je v tenisovom cirkuse čoraz menej. Viac je tých, ktorí sa odmietajú baviť, čo až hádžu raketu na súperovu stranu (Kiefer), nadávajú na rozhodcov, ba aj na súperov (Haas), nepriznajú výpadky formy, ale speňažujú informácie a obrázky dieťaťa za nekresťanské sumy (Hewitt). Ba istá hráčka škrieka počas svojich tvrdých úderov, ale sama sa robí hluchou a nemou, keď jej otec Jurij vykrikuje a radí počas výmen z lóže (Šarapovová).

Ešteže finále mužov prekrylo tieto mnohé negatíva a aj vďaka sympatickému Federerovi a zázračnému Baghdatisovi tenisové majstrovstvá Austrálie opäť prekonali absolútny divácky rekord - 550 550 ľudí za dva týždne. Porazený Cyperčan doteraz nevyhral ATP turnaj, prehráva so Švajčiarom už 0:4 na zápasy, ale za svoje výkony a úspechy v Melbourne a za bojovnosť až do konca finále aj po silnom kŕči odchádzal domov ako víťaz.

Rogera Federera peniaze nezaujímali. Chodil medzi novinárov, rozoberal s nimi šance, hovoril úctivo o súperoch a skromne o svojich plánoch a nehanbil sa plakať po nedeľňajšom triumfe. Dojato, hlboko a nasledovaniahodne si vážil prítomnosť a pozornosť nesmrteľného Roda Lavera vo finále. Úcta Austrálčanov k svojim športovým legendám musí byť vzorom nám všetkým. Na počet obyvateľov (19 a pol milióna) nie je Austrália svetovou veľmocou, no v tenise a športe vôbec patrí ku gigantom a môže si medzi svojimi hrdinami vyberať. Sme si však istí, že protinožci nezabudnú ani na jedného. Rod Laver, podľa ktorého pomenovali arénu v Melbourne Parku, bral podstatne menšie prémie než Hardennová, nemal vo svojej kariére takú publicitu, ani taký tím okolo seba, ale vyhral na dvorci i mimo neho v srdciach fanúšikov oveľa viac. Posledný turnajový titul získal 37-ročný, má dva pravé Grand Slamy, ale stále sa správa na verejnosti aj ku svojim bývalým rivalom ako Grand Gentleman. Kiež by sa morálka, športový duch a priateľstvá z čias drevených rakiet dali vrátiť.