"Medzinárodná komunita aj vládne nacionalistické strany jeho pôsobenie v Bosne oslavujú. Naopak predstavitelia multietnických opozičných strán a najmä občianskej spoločnosti sú z jeho pôsobenia frustrovaní," hovorí komentátor bosnianskeho týždenníka Dani Senad Pečanin.
Za najväčšiu Ashdownovu chybu považuje legitimizáciu vládnych nacionalistických strán. "Na začiatku svojho mandátu tvrdil, že nacionalizmus už viac v Bosne nie je problém a tieto strany, ktoré sa podieľali na vojne, sa môžu zreformovať. Dnes priznáva, že nacionalizmus je stále problémom číslo jedna a do veľkej miery za to môže práve on."
Ashdown mal ako vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu takmer ústavné právomoci. Mohol meniť prijaté zákony, či odvolávať ministrov a tlmiť tak nacionalizmus vládnych strán. Svojou kompromisnou politikou voči bosnianskym, chorvátskym a srbským nacionalistom však podľa kritikov zmrazil politický vývoj v krajine.
V Bosne aj naďalej platí daytonská ústava založená na etnickom princípe, kde nefungujú občianske práva.
Európska únia, ku ktorej by sa Sarajevo rado pridalo, sa to snaží zmeniť. Pomôcť by jej pritom mal Ashdownov nástupca Christian Schwarz-Schilling.
"Ľudia si stále pamätajú, že ako nemecký minister telekomunikácii odstúpil, lebo nesúhlasil s vládou, ktorá si pred vojnou v Bosne zakrývala oči. Po skúsenostiach s Ashdownovom však už majú menšie očakávania," dodáva Pečanin.
Podľa britského denníka The Times po štyroch rokoch vyzerá Ashdown oveľa staršie ako v časoch, keď v Británii šéfoval Liberálnym demokratom. Sám odchádza spokojný. Za najväčší úspech považuje postavenie pamätníka genocídy v Srebrenici. Za najväčšie zlyhanie zase nedolapenie jej architektov: Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča.
