Medzi nimi boli aj štyri korytnačky z druhu, ktorý patrí medzi 25 najohrozenejších živočíšnych druhov na svete.

Špecialista oddelenia environmentálnej kriminality Mário Kern povedal, že policajti zasiahli predčasne, lebo existovalo riziko, že páchatelia mohli doviezť živočíchy z krajín, kde sa vyskytuje vtáčia chrípka. Zvieratá, ktoré polícia zachytila, boli určené na zahraničný trh.

Medzi zadržanými štyrmi mužmi bol aj colník bratislavského colného úradu, ktorý zabezpečoval, aby balíky, v ktorých zvieratá posielali, neprešli kontrolou. Colníka vyradili zo služby a je obvinený zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Prípad organizovaného zločinu v súvislosti s pašovaním chránených zvierat na Slovensko nie je ojedinelý.

"Podobnú pašerácku sieť sme riešili pred dvoma rokmi," povedal Kern.

"Pašované zvieratá začínajú byť zaujímavé aj z hľadiska terorizmu, pretože zvieratko je veľmi lacným a efektívnym nosičom pri teroristických útokoch týkajúcich sa šírenia chorôb prenosných aj na človeka," myslí si Kern.

Choroby zvierat a ich prenos na ľudí sú jedným z nebezpečenstiev, ktoré pašeráctvo so sebou prináša.

"Minulý rok sme zadržali vyše dvesto korytnačiek, ktoré mali chorobu prenosnú aj na človeka. Tieto korytnačky boli v predaji, čím sa nebezpečenstvo nákazy zvýšilo," povedal Kern.

U nás sa však zvyšuje aj počet záujemcov o chov exotických zvierat.

Slovensko je cieľová stanica, ale aj prestupná, záleží na tom, na čo sú zvieratá určené, hovorí hlavná inšpektorka ochrany prírody Beata Múčková.

"Najviac sa k nám pašujú vtáky a plazy. Nájdu sa u nás aj mačkovité šelmy."

Pašujú sa však aj zvieratá zo Slovenska. "Vo svete je záujem o naše dravé vtáky," hovorí Múčková.

"U niektorých podnikateľov sú v kurze najmä šelmovité zvieratá. Prostredníctvom zvieraťa prezentujú svoje bohatstvo, silu," myslí si Múčková.

"Ľudia si často radšej kúpia pašované zviera, lebo je lacnejšie ako legálne. S papiermi stojí napríklad korytnačka dvetisíc korún a bez papierov stojí o polovicu menej," myslí si chovateľ teráriových zvierat Štefan Čambala a dodáva, že "ak je zviera bez papierov, nemusí byť zákonite pašované". Chýbajúci doklad o pôvode zvieraťa však signalizuje jeho nelegálne nadobudnutie.

V Čechách sa vyskytol prípad, keď sa chránené korytnačky z Ázie stali pochúťkou pre kulinárskych fajšmekrov. "Kontrolóri ich objavili v tržnici a v reštaurácii.

Majitelia exotických zvierat ich často nezvládnu. Nedávno sa v niektorých našich jazerách rozmnožila vodná korytnačka z Južnej Ameriky. Ľudia neodhadli jej veľkosť v dospelosti, a keď vyrástla viac ako predpokladali, vypustili ju do jazera. Korytnačka sa adaptovala a narušuje vodný biotop, hovorí Čambala.

(mip)